20. kapitola - Poďme spolu lietať... (pozri ja už letím)

5. srpna 2009 v 12:37 |  Keby bolo keby

A jeje.. pravdepodobne teraz kričím na decká aby okamžite zliezli z toho dreva a mazali na nástup...
šťastie že ten potter je celosvetový... viete keď si zvykne na cz názvy aj v cz sa dá pokecať o lily a jamesovi :D:D:D
pekné čítanie...
ináč dávala som to sme v deň mojich narodiek o 22:35 čiže som mala už 15 hodín a 3o minút .. no ehm o rok viac :D tak sa majte a užívajte...
Ten názov si nevšímajte... trochu mi zahrabkávalo... resp. Dávidkovi... (refrén z fontány pre zuzanu keby dakto nevedel)


Niekoľko fotiek v rámoch bolo položených na kozube. Ak by ste ich videli určite by ste si všimli, že sa hýbu. Nemali by ste sa čudovať. Rodina Longbottomových to pokladala za normálne, rovnako ako všetky čarodejnícke rodiny na svete. V kozube sa zjavilo zelené svetlo a následne za ním aj Lily. Vystúpila pretože kozub zas zalialo zelené svetlo, no tento krát z neho vystúpil James. V obývačke nebolo nikoho. Lily prepadol strach. Čo keď Voldemort vravel pravdu? ,,Kde sú všetci?" S očami plných strachu sa obrátila ku Jamesovi. Ten inštinktívne vytiahol prútik. ..Pani Longbottomová?" Začal opatrne. ,,Pani Longbottomová."
,,Pani Longbottomová!" Pridala sa červenovláska. Lily už myslela na najhoršie a do očí jej vyhŕkli slzy . Našťastie z kresla otočeného k nim chrbtom sa ozval hlas starej pani Longbottomovej. ,,Čo je, deti moje? Horí?" Bolo vidieť ako obrovská skala padla z Lilyného srdca.
,,Nie, nie." Upokojoval ju James. ,,Prišli sme si po Harryho a zľakli sme sa keď sme nikoho nevideli."
,,Ach ták. No viete, zaspala som pri pletení. Robím Nevillkovi fialové ponožtičky. A kde je Frank a Alice?"
Lily aj Jamesovi výraz trochu posmutnel. ,,Museli zostať u Munga."
Stará pani Longbottomová zalapala po dychu. "Nebojte sa. Bude to iba na pár dní." Utešovala ju Lily. ,,Majú iba ľahké zranenia, verte mi. Nejaký ten týždeň, dva a budú ako rybička." Doširoka sa usmiala hoci jej samej to bolo proti srsti. ,,James dones vodu." Šepla smerom k svojmu okuliarnatému manželovi. Nemo prikývol a rýchlo odišiel. Pani Longbottomová si celá biela sadla na tmavú pohovku. Pri kontraste s ňou naozaj vyzerala veľmi bledo. ,,Oblečiem sa a pôjdem za nimi."
,,To nebude najlepší nápad." Vyľakaný pohľad pani Longbottomovej naozaj nepridával. ,,Iba teraz ich prijali. Viete ako to chodí všade plno zhonu. Budú ich musieť ošetriť a tak. A nakoniec kto by zostal s Nevillom? Zajtra za nimi zájde pekne obidvaja." Lily nikdy nevedela prečo jej všetci všetko hneď veria pri presviedčaní. Možno to bolo tou vodou, ktorú si zobrala od Jamesa, ale pani Longbottomová sa upokojila a nabrala aj trochu na farbre. A keď James prišiel so spiacim Harrym zabaleným v macíkovej deke dokonca sa aj usmiala.
Aj v inom malom mestečku, v inom malom domčeku a v inom kozube , na ktorom sa tiež fotky v rámoch hýbali sa zjavili za sebou dva jasno zelené záblesky. Všetci traja Potterovci sa postupne pomocou krbu a hop-šup prášku dostali až do tej ich milovanej obývačky.
,,Veríš James, že nikdy som sa tak netešila na ten náš krb ako teraz?" Povedala cez silno zovreté pery v silený úsmev na tvári Lily.
,,Verím." Odpovedal jej a na tvár celú čiernu od sadzi jej urobil čiarku.
,,Urobím niečo pod zub?" Navrhla, ,,teda keď to zo seba zmyjem." Uistila ho.
James sa usmial, prikývol a pobozkal ju. ,,Budem veľmi rád." Nato sa otočil a vyniesol hore do postieľky. Keď James vyťahoval spopod Harry mal na tvári výraz ktorý sa dal prirovnať k výrazu, ktorý mal keď sa pokúšal muklovsky si prišiť gombík na košeli. Po špičkách sa snažil dostať ku dverám.
,,Tato?"
Na Jamesovej tvári sa zjavil trpký úsmev prehry no s úsmevom sa otočil na svojho syna. ,,Áno?"
,,Uš ste sa vlátili z ondýna?"
Starostlivý otecko vedel čo jeho synčeka trápi. Čupol si naspäť k jeho postieľke. ,,Áno." Povedal, jemne ho pohladil po malej rúčke hlas mal plný lásky.
,,A este nekam pojdete?"
Strapatý muž pokrútil hlavou. ,,Dnes nie. Dnes už budeme iba tu."
,,A de je mama?"
,,Sprchuje sa." James pohladkal Harryho po vláskoch a pri zmienke o Lilynom sprchovaní mu vsrkla jedna perverzná myšlienka, ktorú radšej (hoci nerád) zahnal. ,,A teraz si už zavri očká a spinkaj..."

Dážď klopotal zo strechy do odkvapu a z odkvapu na betónový dvor. Zadné dvere obývačky boli otvorené a osviežujúci vzduch prúdil do obývačky. Mladý muž sedel pri ňom v starom kresle a díval sa von na padajúci dážď. Ponorený do myšlienok po krátkom čase prestal vnímať aj ten dážď. Prebudila ho až Lily, ktorá si v mokrom uteráku sadla naňho. Držala malú striebornú tácku s pár jednohubkami. Jednu zobrala do prstov a vložila ju Jamesovi do úst. ,,Chutí?" spýtala sa zakrátko.
,,Veď ochutnaj sama."
,,Ale vieš či nie sú otrávené alebo tak..." Hodila na neho psie oči ako si vložila do úst aj pre seba. Položila si hlavu na jeho hruď a vlasy jej rozpustene voľne padali. ,,Nesmieš na to myslieť," vravela. ,,Inak ťa to zožerie."
James nereagoval iba ju hladil po vlasoch a díval sa von na dážď. Jednohubky pomocou systému jedna tebe jedna mne už neboli.
,,Neuveríš čoho som sa najviac bála." Snažila sa odľahčiť tému Lily. ,,Hm?" ,,Že ho naozaj povesíš za gule do prievanu."
,,Myslíš, že by som bol toho schopný?"
,,Ty by si bol schopný čohokoľvek. Teda tak si vtedy pôsobil."
,,Fakt?" Začudoval sám sebe James.
Lily položila prázdnu tácku na zem, zobrala Jamesovú tvár do dlaní. Odhrnula mu pár vlasov z čela (za chvíľu tam boli znova). Pohladila ho palcom po líci. ,,Fakt." Šepla a svoje pery priložila na tie jeho.

Bozkávali sa. Ani jeden netúžil po konci takéhoto okamihu. Po tele sa im šírilo teplo. Teplo šťastia, pohody a stability. Neuveriteľne si cenili každú takúto chvíľku. Chvíľku kedy žili iba jeden pre druhého.
James hladil Lilynu šiu a pomaly prešiel cez odkrytý chrbát až k miestu kde sa dva konce uteráku spojovali. Spoj povolil.
,,Ehm. Klop, klop. Sorry. Nedívam sa!" V otvorených dverách na dvor stál premočený Sirius. Zakrýval si oči a trochu sa červenal. Lily vyskočila a uterák si pevne uviazala. James si trochu napravil okuliare a roztrapatil vlasy.
,,No?" spýtala sa podráždene červenovláska a vlasy neboli zďaleka jediná červená časť tela.
,,Prišiel som po Jamesa. Fenixák ma výjazd."
,,Teraz?" Zvolali obaja.
Sirius sa iba obhajujúco zatváril. ,,Verte, nie ste jediný komu to prišlo nevhod. Moddy potrebuje posily lebo ich Smrťožrúti napadli pred Mungom."
Okuliarnatý muž sa nahol k Lily. ,,Dokončíme to potom." Vtisol jej bozk a odišiel za Siriusom do dažďa.
,,Lily vieš, že od tretieho ročníka som si ťa predstavoval v uteráku? Musím uznať že skutočnosť zďaleka prevyšuje očakávania." Uškrnul sa Sirius.
,,Ja som na tom podobne." Pomohol kamarátovi James.
Keby Lily vedela zabíjať, štvrtiť, drtiť, mučiť pohľadom jej manžel a jeho najlepší priateľ by mali dávno po smrti. Našťastie sa stihli v čas premiestniť.

Na hornom poschodí boli iba dve malé izbičky. V tej menšej pravidelne odfukoval malý chlapček v modrom pyžamku. V tej o čosi väčšej sa jeho mamička prezliekala z mokrého uteráku do čistých vecí. Bolo už neskoro ale ona sa z ďaleka nechystala spať. Mala v pláne čakať na toho strapatého chlapa od ktorého si zobrala priezvisko. Mali nepísané pravidlo, že vždy jeden druhého počkajú kým sa nevrátia z výjazdu. Tak sa aj teraz obliekla, zopla vlasy do copu. Rozmýšľala, že by si urobila naozajstnú večeru a čas skrátila nejakou dobrou knižkou. Dávno nečítala nič iné ako Denného Proroka a v ňom nepísali nič iné ako zlé správy. Zatúžila po nejakej rozprávke so šťastným koncom. Možno niečo od Tolkiena. Mala ho rada, nie len pretože to bol čarodejník žijúci medzi muklami. Tolkien bol pre ňu aj nenáročným spôsobom ako si zopakovať dejiny mágie. Hobbit pripadal do úvahy. Potichu zavrela dvere a zišla dolu schodmi.
,,Severus mal pravdu. Je to tu malé ako v myšacej diere."
Lily zastala. Muselo sa jej to iba zdať.
,,Prečo sme vlastne nevyrazili dvere? Há Rodolphus? Vieš dobre, že prekvapenia sú moja špecialita?" Zaznel zle šepkajúci hlas Bellatrix.
Rodolphus? Rodolphus Lestrange? Nie to musí by nejaká zhoda zvukov a jej paranoja k tomu.
,,Musíme ich dostať živých, Bella. Teraz spia, takže nič netušia. Inak by sa zobudili, bránili by sa, zabili by sme ich a ja netúžim po hneve Pána len kvôli mŕtvym humusákom."
Nie to nie sú halucinácie, zovrela prútik a čo najtichšie sa snažila vrátiť hore po schodoch.
,,Ah." Šepkajúco sa zlostila Bella. ,,Tak som sa tešila na ničenie tohto domu."
,,Keď nájdeme toho zradcu krvi, jeho suku a malého bastarda, kľudne to tu poprevracaj hore nohami. Ale teraz rýchlo. Pettigrew stráž pri dverách, Bella prezri spodok a ja pôjdem na poschodie."
Bella ešte čosi namietala, lenže Lily nestrácala čas. Vybehla po schodoch. Pevne zvierajúc prútik dobehla do malej izbičky. Zabalila malého Harryho do deky a čo najtichšie vošla do spálne. Už bolo počuť vŕzga -nie schodov. Čarami zamkla dvere a pre istotu priložila aj nejakú tú skriňu. Harry sa zobudil. ,,Psssst, musíme byť potichu." Zašepkala mu do ucha Lily. ,,Pamätáš si ako ti tato hovoril o Smrťožrútoch?" Harry nemo prikývol. ,,Tak teraz je to." Šepkala mu a rozospatý chlapček znova prikývol. ,,Musíme sa odtiaľto akosi dostať." Vravela si sama pre seba červenovláska. ,,Kozub je dole. Škrot. Plášť je tiež dole. Dementor. Odmiestniť?" Harrymu v jej náručí odkväcla unavená hlavička. ,,Prečo sa len maloleté deti pri omiestňovaní dusia?" Na jeho tváričke sa objavil výraz akože : 'ja neviem'. Zvonka bolo počuť ako sa Lestrange prehrabával v Harryho izbičke. Lily chodila nervózne po miestnosti. Cez medzeru medzi dverami a zemou preniklo svetlo zaklínadla. Kúpeľňa padla. Za chvíľku myslela len na boj. No Harry sa neprestajne za nie čim naťahovala. Jeho mama sa obzrela tým smerom. V kúte bola opretá Jamesova metla. ,,Teraz nie je čas na hranie, Harry." Šeptom ho napomenula, keď jej v hlave skrsol nápad. ,,Merlin. Ale ja mám strach z lietania." Dvere zasiahlo zaklínadlo. Nebezpečne sa otriasli. ,,Tak dobre." Natiahla sa za metlou, otvorila okno. Nasledujúce zaklínadlo dvere takmer vyhodilo z pántov. Lily použila na Harryho a seba splývajúce zaklínadlo. ,,Musíš sa veľmi držať mamičky," Harry prikývol a dvoma drobnými ručičkami stisol Lilyne tričko, ,,a mamička sa musí pevne držať metly. Hop!" Jamesova metla Lily skočila do ruky bez väčšieho zdráhania. Nasadli na ňu. V momente keď dvere vyleteli do miestnosti oni vzlietli a vyleteli von oknom do tmy. Vietor jej rozvial vlasy. Na tvári pocítila štípanie vetra. Za sebou počula hlasné nadávanie, ktoré sa však vzďaľovalo. Lily tuho zvierala metlu, no ešte tuhšie mala zatvorené oči. Konečne otvorila jedno. Hlava sa jej zakrútila, chcelo sa jej vracať. Všimla si, že Harry sa usmieva. ,,Aspoň niekomu sa to páči. Prečo aj tak vždy nakoniec potrebuješ ten najnepotrebnejší predmet zo školy?" Harry mal zas ten výraz typu: 'Ja neviem' Musela sa usmiať. Potom sa jej už ľahšie otvorilo aj to druhé oko. Začala rozmýšľať kam poletia. Rokfort? ,,Fúú tak ďaleko?" Pozrela sa na Harryho šťastný výraz. ,,Fajn tak tam pôjdeš o čosi skôr ako iné deti." Otočila metlu a nechtiac pridala. To spôsobilo nečakaný výkrik až si Harry musel zakryť uši. ,,Drž sa! To nie je ako s tatom. Teraz vôbec nie je isté či sa vôbec niekam dostaneme..."
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 5. srpna 2009 v 20:45 | Reagovat

Siri ich fajnovo nachytal :D

2 Peťa Peťa | Web | 6. srpna 2009 v 15:41 | Reagovat

Wow! Dúfam,že to dobre dopadne! :)

3 tonks tonks | Web | 6. srpna 2009 v 20:09 | Reagovat

:D ach tá veta(ty vieš ktorá) je fakt bohovská :D ach z dávida sa stala múza? :D
keď bella prišla, normálne som sa začala báť, ale lily s harrym na metle, no dúfam, že sa im nič nestane ;)
ps: všetko naj k narodkám - trochu dosť oneskorene, ale nebola som dosť dlho doma...

4 zzuzka.z zzuzka.z | 6. srpna 2009 v 23:04 | Reagovat

ahojky...nemohla by si rýchlo pridať dalšiu kapitolu prosím...???

5 veroniqa7 veroniqa7 | Web | 10. srpna 2009 v 14:14 | Reagovat

t6 bolo veeeľmi peknéé

6 veroniqa7 veroniqa7 | Web | 10. srpna 2009 v 14:15 | Reagovat

to bolo veľmi pekné

7 veroniqa7 veroniqa7 | Web | 10. srpna 2009 v 14:15 | Reagovat

tešíím sa na ďalšiu kapču

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama