19. kapitola - Smrť je už blízko

27. července 2009 v 20:37 |  Keby bolo keby

Deti tento týždeň odchádzam na mesiac do cz... Muhaha som zas o rok staršia tak si idem zarobiť dáke šule :D:D:D:D:D No snažila som sa a každý týždeň by sem mala pribdnúť jedna kapitola a nejaké tie vyhodnotenia ty v hp lebo tie som pekne zanedbala huuups za čo sa patrične ospravedlňujem... deti vydržíte že?
No dúfam a že keď sa vrátim tak na mna nezanevrete....
Hor sa do čítania :D:D:D:D

19. kapitola - Smrť je už blízko
Ocitli sa v tmavej miestnosti, v ktorej horelo iba pár sviečok. Lily spoznala zápach aký sa šíril miestnosťou. Až priveľmi jej pripomínal hadiu vitrínu, ktorú musievala čistiť za čias keď brigádovala v ZOO. James sa už prebral, no vyzeral veľmi zmetený. Až teraz si uvedomila, že zostali sami. Oni, Malfoy, Severus a Voldemort. Keď sa spoza Voldemortovho chrbta vynoril obrovský had, Lily pochopila čo znamená ten zápach.
Sviečky matne osvetľovali voskovú tvár Voldemorta. Bolo až neuveriteľné koľko spoločných črtou ho spájalo s obrovským plazom, ktorý mu skĺzol po ruke na dlážku priamo k nohám James a Lily. Obtieral sa o nich a zlovestne syčal, akoby si prezeral budúcu potravu. Lily sa z toho dvíhal žalúdok. Okrem toho cítila ako neviditeľné putá sťahujú nielen jej ruky ale aj celé telo. Uvedomovala si, že ak by urobila akýkoľvek pohyb zaplatila by za to neuveriteľnou bolesťou. A zároveň vedela, že ak by si Malfoy zmyslel nedokázala by vzdorovať a urobila to čo chce.
,,Ale, ale kohože to tu máme?" Prehovoril Voldemort do ticha. ,,Votrelci!" Zasyčal. Odmlčal sa aby si vytiahol prútik a zľahka po ňom prechádzal prstami. ,,Naivne ste si mysleli, že preľstíte mňa a mojich prívržencov. Ani sa nemusím pýtať kto vás poslal. Srší vám to z očí. Ten starý blázon si myslí, že pár humusákov, ktorý nedávno vyšli z Rokfortu dokážu poraziť Smrťožrútov." Vravel, a hoci to boli slová plne hnevu, zlosti, odporu hovoril ich pomerne pomaly. "Takéto zmýšľanie ma rozčuľuje omnoho viac ako vaše samotné činy!" Zreval a od hnevu vyskočil. Malfoy pohol prútikom a Lily aj James sa ocitli na kolenách. Voldemort odvrátil od nich zrak. Zahľadel sa do jednej z horiacich viečok. ,,Prečo len nepríde sám,
keď tak veľmi túži po kúskoch mojej duše?" Prehovoril už miernejšie. Prsty vložil do plameňa a keď ich zovrel v päsť uväznil v nej aj plameň. ,,Už sa mu podarilo ukradnúť niekoľko častí tak prečo nepríde aj sem? Na strach je až príliš vznešený, však? Tak prečo? Povedzte." Mlčali. Roztvoril päsť a plameň horel v strede jeho dlane. Po krátkych sekundách preskočil opäť na sviečku ,,Ukážte, nech viem ako vyzerá elita Fénixovho rádu, ktorá sa opovažuje vkročiť na moju pôdu." Voldemort sa sklonil k Lily a dlhými prstami ju chytil za bradu. ,,Humusáčka Evansová," prehovoril neprirodzene sladko. ,,Teda pardon teraz už pani Potterová. Červené vlasy, sýto zelené oči. Taký ako ty sa muklovia
nerodia. Typická humusáčka narodená prašivým muklom. Určite tvojim rodičom nedoplo, že si iná skôr ako za nimi neprišiel niekto z Rokfortu. Ďalší dôvod prečo tú háveď vyhubiť." Lily mlčala. ,,Tak povedz! Prečo slávny
riaditeľ nepríde osobne?" Lily stále mlčala. ,,Hovor!" Na jeho tvári sa zjavil úškľabok. ,,Nevieš." Otočil sa na James a koncom dlane sa mu dotkol čela aby jeho hlavu otočil ku svetlu. ,,Potter!" Hlas mal plný odporu. ,,Rodina naivne oddaná prašivej fakulte ako je Chrabromilu. Ten váš duch je naozaj otravný! Rovnako ako tvoj otec s materou. Iba chudáci povedia nie. Keby si vybrali správnu možnosť, moholi tu dnes stáť spolu s nami." Potočil jeho hlavu tak aby sa mu pozrel so očí za sklíčkami okuliarov. ,,A ty čo? Tiež nič nevieš. Ako mu môžete tak oddane slúžiť, keď neviete ani o zlomok viac ako obyčajný čarodejník tam vonku? Pekná elita." Prehlásil ironicky Voldemort. Opäť si sadol do svojho kresla. ,,Dalo sa očakávať, že Dumbledore pošle niekoho ako ste vy. Otázkou zostáva, čo skrýva. Prečo nepríde sám. Možno niečo chystá a len odpútava pozornosť. Žeby?" Znova sa odmlčal a iba hľadel na Lily a Jamesa. ,,Trest. Smrť. Ale akú? Aká smrť by bola hodná vašich prašivých duší?" Had zasyčal až s Lily myklo. A Voldemort syčal tiež. Počula, čítala ale skutočná Parselčina bola omnoho horšia a nepríjemnejšia ako si ju predstavovala. Vycítila, že had sa niečoho dožaduje až zrazu Voldemort skríkol. ,,Povedal som nie!" Znovu zavládlo ticho iba jedna sviečka spadnutím knôtu do rozpáleného vosku hlasno oznámila, že zhasla. ,,Utrpenie. Chcel by som vidieť ako trpíte." Voldemort vedel, že niečo také ako fyzická bolesť ich nevystraší. ,,Ale nie. Nemám náladu na divadlo, aké predvádzala Bellatrix s ...s... ostatnými." Nachvíľu sa zamyslel, no potom zašepkal: ,,Má rok aj niečo, že? Celý po otcovi, len oči po matke." Lily sa zdesila. Miestnosť zaplnil hlasný smiech. ,,Chcel by som vidieť ako by ste trpeli kebyže ho pomaly.... pomaly zderiem z kože. Ale z toho by ste asi neumreli, či?" Temný pán sa s otázkou v očiach zahľadel na kľačiacich väzňov.
,,Môj syn je v bezpečí!" Prehlásil James.
,,Vážne? U starej strigy Longbottonovej je v bezpečí? A to odkedy? Byť vami nebol by som si istý či z nich ešte niekto žije." Otočil sa k nim chrbtom a dlhočizné prsty si oprel o čelo.
Lily ten tlak nevydržala: ,,Prosím, neublížte mu. Je to len dieťa, nemá s tým nič spoločné, prosím..." Nedopovedala, pán Zla ju prerušil. ,,Omyl! Má a to vás!"
,,Prosím, neublížte mu. S nami robte čo chcete ale jeho nechajte tak, prosím..."
Severus zakašlal. ,,Pane, ja by som vedel o niečom, teda ak by ste dovolili..." Povedal s úctou smerom k Voldemortovi.
,,Hovor."
,,No, rád by som vás odbremenil od týchto červov spoločnosti vlastnými rukami. Teda ak by ste to nechceli urobiť sám." Temný Pán ho neprerušil a Snape pokračoval. ,,Mám určité osobné dôvody. Bol by to pre mňa obrovský dar ak by sme mi ich zverili do rúk. Preto si vás dovoľujem požiadať...."
,,Niečo sa mi marí. Spomínal si čosi o Rokfortne. O každodennom ponižovaní a neopätovanej láske. Však?" Snape iba prikývol. Bolo vidno ako nerád spomínal na svoje poníženia. Lily iba vytreštila oči a James zazeral na mastňáka. Voldemort sa prudko otočil k nim dvom. ,,Páči sa mi to! Taká prašivá smrť, pre prašivých skoromuklov. Láska. Obľúbené Dumbledorové slovo. Zomriete vďaka prašivosti lásky. Vďaka zle smerovanej, prašivej láske." Zahľadel sa na Severusa. ,,Dávam ti toľko času, koľko budeš chcieť. Uži si to."
Severus sa uklonil. ,,Ste nesmierne veľkorisý." Potom si už len s Malfoyom prehodil moc nad povrazmi a viedol Lily a James kamsi dozadu.
,,Si najväčší petolízač, akého som kedy vydel, Fňuky, vieš o tom?" Osopil sa naňho James.
,,Zavri si zobák, Potter."
,,Hohohó. Pán mastňáčik sa hrá na drsného. Vieš dobre, že toto nie je ani zďaleka, ale ani zďaleka koniec. Keď sa dostanem k prútiku povesím ťa za gule do prievanu."
,,James." Sykla naňho Lily.
On len nechápavo zažmurkal očami. ,,Tebe nevadí čo robí?! Najprv sa hrá, že je Dumbledorov spojenec a potom robí toto! Myslel som si, že je všetko na dobrej ceste ale takto. Takto..."
,,Takto čo, Potter?" Severus ho surovo hodil do ďalšej miestnosti. Za ním nasledovala Lily. Po vstupe do miestností zostala obarená. Na zemi ležali všetci členovia rádu, ktorý s nimi prišli. Nejavili známky života. Boli celý špinavý. Krv mali všade, na tvári na rukách na hrudy. Po celej miestnosti boli kaluže krvi. Snape ich postavil k stene a prútik namieril na James.
,,Čo si tým chceš dokázať, Severus?!" Vykríkla Lily. ,,Ja viem. To čo robil sa nepáčilo ani mne. A ty to dobre vieš." Snape sa na ňu pozrel pohľadom, ktorý neznášala. Rovnaký ako keď jej povedal humusáčka. ,,Tak prečo? Prečo ho teraz obhajuješ?"
,,Lebo je iný!"
Odvrátil zrak. ,,Iný?! Nepovedal by som."
,,Verili sme, že si priateľ, spojenec. Chceli sme všetko urovnať."
Severus pôsobil ako keby tak ani Lily nebola. Iba viac priblížil prútik k Jamesovím okrúhlim okuliarom. ,,Tým, že ma povesíte za gule do prievanu?"
Lily si vzdychla. ,,To čo teraz robíš, je presne to, čo si robil na Rokforte. Celých sedem rokov sa nenávidíte. Súperíte a bojujete. Nemal by si sa čudovať, že sa to stalo. Spomeň si, keď sme sa stretli u Dumbledora. Oba ja sme verili, že si na našej strane. Čarodejník, ktorý má obrovské vlohy a konečne ich správne používa. A ja som nemala pocit, že by ťa chcel niekto ponížiť."
,,Myslíš si, že sa tým zachránite?"
,,Nie," pokrútila hlavou. ,,Celý čas, odkedy sme nastúpili na Rokfort až po dnešok, sa snažím o jediné. Ukázať ti tú moju cestu. Cestu, o ktorej si myslím, že je správna. Ale rozhodnutie je na tebe."
,,Čo keď sa rozhodnem inak ako si želáš?"
Červenovláska sklonila hlavu. ,,Zober mi jedno z toho mála šťastia, ktoré mi zostalo, ak ti to vynahradí to čo som ti nemohla dať ja."
Dvere sa rozleteli a dnu vstúpil smrťožrút. Lily ho spoznala. Mal okolo pásu uviazané vrece s ich prútikmi.
Severus naňho obrátil pohľad. ,,Ako dlho si tam stál?"
,,Nestál." Bránil sa. ,,Poslal ma Pán."
,,To určite." Odfrkol Snape. ,,Čo chceš?" Spýtal sa, no nepočkal na odpoveď. ,,Je mi to jasné." Premeral si smrťožrúta a skončil na kožennom vreci. ,,Ukáž to." Načiahol ruku, ale smrťožrút sa zháčil. ,,Chceš tu ostať alebo nie? Daj mi to!"
Smrťožrút odviazal vrece a podal ho Snapeovi. Vrece náročky nechytil. Smrťúžrút si to nevšimol, zato James zbystril pozornosť. Prútiky sa rozkotúľali po celej miestnosti. ,,Pozbieraj to hlupák! Ja zatial začne." Hlboko sa zahľadel do Jamesových očí, nachvíľu zaváhal. ,,Niečo sa ti nezdá, Potter? Podľa mňa je všetko v poriadku. Táto miestnosť mi príde taká útulná.." Prehlásil ironicky Snape. Lily si uvedomila, že ruka Divokého Moodyho sa pomaly približuje k prútiku. Zahorela v nej iskrička nádeje.
,,Aj tak nerozumiem, načo ich ešte potrebujeme." Vravel kľačiaci smrťožrút. ,,Mohli sme ich už dávno poslať na ministerstvo. Aj tak sú všetci mŕtvi."
Moody pevne zovrel svoj prútik. ,,Ešte nie!" Vystrelil naňho omračujúce zaklínadlo. Nehybné telo smrťožrúta odletelo na druhý koniec miestnosti. Snape odtiahol prútik od Jamesa a namieril si to priamo k Divokému. Natiahol ruku a na počudovanie Lily a James nebol v nej prútik. Divoký ju prijal a vstal.
,,Tak všetci hýbeme sa. Máme málo času." Nervózne zavrčal. Nato sa všetci napriek zraneniam postavili. Všetky boli falošné. Lily si až teraz uvedomila, že ju už žiadne neviditeľné putá neobmedzujú.
,,Ten všivák išiel celú dobu za vami. Všetko počul ale bolo to perfektné divadlo. Myslím, že pamäť mu stačí upraviť odtial." Povedal smerom k Snapeovi, ktorý sa skláňal nad omráčeným smrťožrútom. ,,Zaujímalo by ma kedy ste ho nacvičili, Snape, Potterová?" Obaja mlčali. Obaja nemali na otázku odpoveď. Keď Severus skončil, k omráčenému pristúpili niektorí z rádu a uštedrili mu pár zásahov zaklínadiel. ,,Nepreháňajte to. Musíme sa držať verzie." Usmerňoval ich Moody. Snape zatiaľ vystrelil pár obranných kúziel do voľného priestoru. Lily si všimla, že všetci stoja. Iba Alice a Franka nesú. Rozbehla sa k nim. Zobrala do dlaní priateľkinu tvár. ,,Och Alice."
Remus sa pokúsil o utešujúci úsmev. ,,Pár dní u Munga a budú v poriadku. Bella nemala dostatok času."
,,Ale veď sme tam bol večnosť." Namietala červenovláska.
Remusovi sa na tvári zjavil zmetený výraz . ,,Nie. Iba asi 2 hodiny."
,,Tá diera defrmuje čas." Ozval sa Snape. ,,Dúfam, že ti les oživil spomienky, Potter."
Strapatý muž nereagoval.
,,V tom roku sa dá odmiestniť." Prerušil ich Moody. ,,Iba po jednom. Nemáme čas, takže začnite. Zatiaľ to dokončite."
K Severusovi pristúpil Sirius. ,,Sorry, Snape, ale pochop. Toto si jednoducho nejde neužiť."
Smrťožrút, alebo člen Fénixovho rádu s mastnými vlasmi hodil na mladého Blacka opovrhujúci pohľad. Keď odhodil prútik ďaleko od seba, Sirus zasiahol Severusa niekoľkými zaklínadlami a nakoniec omračujúcim kúzlom. Simulácia úteku bola takmer skutočná.....
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Peťa Peťa | Web | 28. července 2009 v 20:37 | Reagovat

Riadna kapitola! Miestami som skoro ani nedýchala!

2 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 29. července 2009 v 23:16 | Reagovat

Hehe, Siriho veta: ,,Soory Snape..," bola super... :)

3 veroniqa7 veroniqa7 | Web | 1. srpna 2009 v 13:55 | Reagovat

supeeer kapitola

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama