17. kapitola – Tomu sa vraví pristávacia plocha.

25. července 2009 v 12:25 |  Pes a ja


Neverím, že sme napísali pokráčko :D:D:D:D no nemala som už čas opravovať to takže pls ak su tam gramatické chyby...
Začínam si uvedomovať, že to je prísané až príliš voľné.. heh no ani sa nečudujem keď to píšeme my dve (teda ja a skutočná danka)... no budem pritvrdiť.....
papapapa

17. kapitola - Tomu sa vraví pristávacia plocha.

Už sme sa niekoľko krásnych minút vznášali vo vzduchu smerom k Rokfortu. Teda dúfala som, že ideme správne. Videla som koľajnice. ~Koľajnice! Prečo nemôžeme použiť niečo ako je vlak?! On nám to snáď robí naschvál!~ Videla som krásne zelené lúky, hrad, ktorý na môj vkus pôsobil až príliš majestátne. A aj vrcholky stromov v lese, ktorý bol zasa až príliš temný. ,,D. Snaž sa nezrútiť sa tam dole ok ? Nevyzerá to útulne." Prstom som ukázala na tú zelenú čierňavu lesa.
,,Ja sa bojím výšok! Radšej padnem do útulného domčeka!"
~Domček?~ Nevidela som žiaden dom. ,,Však tu je len ten hradisko?!"
,,To je jedno čo to je! Hlavne nech je to už blízko," odvrkla, ,,vieš ako sa pristáva?!"
Na tvári sa mi zjavila nepríjemná grimasa. Trklo mi, že nie. ,,O-ou!" Ospravedlňujúco som sa kukla smerom k tomu človiečiku za mnou, ktorý sa kŕčovito držal toho dreva, čo nás viezlo. ,,Asi bude problém."
,,Čo tu vlastne robím? Keď to prežijeme tak ťa zabijem!"
,,A prečo by som to mala vedieť ja? Skús na to prísť ty... ja som vymyslela ako vzlietnuť, ty vymysli ako pristáť. To je férové, nie?"
Skôr ako stihla povedať niečo efektívne, čo by ma krásne zvozilo pod zem, odvial ju krásne vietor do zadnej časti Rokfortu. ,,SIDI! TASKETEEEEEEEEEEE!"
Spoznala som to úchvatné japan slovíčko, ktoré po mne stále kričí. Obzrela a chcela som to vrátiť späť. Videla som ako mizla za rohom. ,,Do pažiti Dejna! Čo stváraš?" ~Jak sa to ovláda~ behalo mi hlavou, hoci som nemala ani tušenia ako to celé vyriešim. Nakoniec sa akosi podarilo zvrtnúť ten kus dreva a letieť za ňou. Po pár sekundách sa to začalo nebezpečne triasť. Chytila ma panika, no už aj tak bolo neskoro. Tiež som sa dostala do víru vetra a nad tým drevom som stratila všetku tú trošku kontroly akú som len mala. ~modliť sa bude dobrý nápad?~ Navyše D tiež stále padala niekde kde som dúfala, že bude mäkko.
,,Fasaaaa, to sa móóóóže stať leen človekoooom, ktorí majú najväčšiu smoluúúúúúúú na sveteééééééééé." Volala cez vietor. Nechcela som jej rozumieť ale tú vetu o smole som rozumela vždy. Rovnako vždy ani nezaberalo prosenie, aby sa nevyplnila do bodky. Zem bola bližšie a bližšie. Roznávala som dym a niečo zeleno-oranžové.
,,Ieeeeeee!" (japonsky: ie = nie),,Pomoc to
je práca kráľa démonov!" ~ju z tých anime raz mrdene~ ,,Sidi si mrrrrtvaaaaa?!?!?!?!"
Nestihla som sa ani domodliť tú spleť útržkov niečoho, čo mala byť báseň s náboženským motívom.

buch baaaaac tresk ouch! + pár zakopnutí a kotrmelcov
Pocítila som akoby som sa ponorila do trochu tvrdšieho ryžového nákypu. Obe sme sa zrútili medzi tekvice a dymiaci komín...

Ponorená celá v tekvici som sa prebrala až po hodnej chvíli. ,,Myslím, že nie..." Prehlásila som. ,,Fúj čo je to za sajrajt." Mne až teraz doplo, že som celá v ponorená v niečom odpornom.
Dejna iba zdvihla hlavu zo stredu tekvice, samozrejme, celú hlavu mala od toho sirajtu. Kukla na mňa ,,Prečo mám pocit, že toto miesto budem neznášať?"
Náročky som musela zadržať smiech. Mňa raz jej humor dovedie v dobrom do hrobu. ,,Nápodobne, pome z toho radšej preč..." Postavila som sa s vetou: ,,prečo mám hroznú chuť zabiť Siriusa?" No D mi neodpovedala. Namiesto toho sa ozval obrovský tieň z dverí (teda asi to mali byť dvere) tej chatrče.
,,Hej vy tam! Prečo ste mi zničili tie tekvice?! Haa! Čo bude teraz na Halloween?!"
Takých týpkov nenávidím. Lenže ja sa nedá len tak ľahko. ,,Ale však nie je ani koniec júla, kde tam halloween!" Odfrkla som. Fakt mi to liezlo krkom a čarodejníci svet sa mi páčil stále menej a menej. ,,My tu havarujeme a vy na nás takto," vravela som celá červená v tvári. ,,Mali by ste byť rádi, že sme sa nezabili!"
Pri stretnutí so mnou nezabudnite, že ani to ako sa voláte nie isté. A na ten tieň to samozrejme zabrolo. Zmena v tóne bola jasná. ,,Šak boli ešte maličké! Dorastajú do jedného metra!" Vravel ako by sa chcel ospravedlniť.
Ale potom vystúpil z tieňa tej chatrče a až nebezpečne sa k nám priblížil. ,,Počkať nie ste vy náhdou tie špeciálne študáčky o ktorých hovoril Dumbledore?"
,,Fajn, všetci vedia kto sme my, len my neviem kto sú oni" hodila som očkom po D.
,,Hej! Ty obor! Chcem vodu a nie vykecávanie o metrových tekviciach.. Dones nás za tým Dub.. dačo čo o nás hovoril!"

,,Dumbledore," dopovedala som za ňu... ,,Má ešte milión iných mien, ale nezapamätala som si." Pozrela som na tieň a trochu neklonila hlavu na bok. ,, Najprv rada by som vedela, kto ste vy."
,,Heh," pokúšal si narýchlo upraviť vlasy a až teraz mne krave doplo, že jeho výška nebude spôsobená iba pohľadom zdola." Som Hagrid, Rokfortský hájnik," a usmial sa geniálne čistými zubami.
,,Ou" vydala som zo seba veľmi
namáhavo. ,,Tak- teda... faj, poďme už!"
,,Hagrid vykročil," no pome za mnou dievčatká!" D si iba pomyslela: dievčatká? čo je to to za dieru?!

No obe sme išli za ním pričom sme si zo seba dávali dolu tekvicu...(bleeee)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 25. července 2009 v 14:29 | Reagovat

Fujky... Tekvica... Nechela by som ju mať na seb :D Super kapča :D

2 tonks tonks | Web | 27. července 2009 v 10:25 | Reagovat

:D ach ešte že to bolo mäkké pristátie, padnúť na hradby by asi nebolo najpriemnejšie... :D
no som zvedavá, čo im (vám) povie dumby... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama