Láska na konci konca 6.kapitola

30. června 2008 v 11:59 |  Láska na konci konca
Láska na konci konca alebo príbeh Lily Evansovej a Jamesa Pottera
6.Kapitola Cesta z nástupišťa 9 a 3/4
Už niekoľko rokov brázdim po internete a zbieram poviedky o týchto dvoch (naj)postavách.Hnevalo ma, že Jo nechala v ich živote veľké medzery a tak jedného dňa som sa rozhodla ich zaplniť.Táto poviedka alebo skôr príbeh má veľa autorov po celom internete.Ja som ich len pozbierala a plním nimi medzery ktoré zanechala Jo.A niekde pridávam aj svoju fantáziu.Niektoré poviedky som sa rozhodla upraviť aby sadli do deja,alebo som z nich vybrala len čas,pointu,alebo zápletku.
Dúfam, že sa na mňa za to nehneváte a ,že keď zistíte ,že je toto vaša poviedka tak ma nezažalujete.Mojim cielom nebo si ich privlastniť ale spojiť do jedného príbehu.
Želám vám príjemné čítanie.

Takže tu je 6 kapča ktorú by som rada venovala všetkým ľudom, ktorí čítajú kapitolovku, potom všetkým čo sem píšu komentíky a Gabuške, ktorá za 1 deň prečítala všetky kaptoli čo tu dosiaľ boli... mne by sa nechcelo...hoci keď tak spomínam aj ja som mávala teké záchvyty čítania niektorých poviedok...
V poviedke sú to klasické Rowlingovské keci plus čosi čo som kdesi naškriabala z mojej fantázie. Tak hádam ma neukameňujute...
Dva týždne pred odjazdom na Rokfort bola veľmi nervózna a postupne sa táto nálada preniesla aj na ostatných členov rodiny. Balenie nebolo až takým veľkým problémom, pretože zbalené ako-tak mala už skoro 3 týždne, ale ešte stále chodila po dome a zvažovala čí tú či onú vec bude alebo nebude potrebovať. Najväčšie obavy mala však zo samotnej cesty. Severus jej už asi 10 krát vysvetlil ako sa ta dostane, no stále sa jej v hlave rojili nové a nové otázky. A to že tam bude a pomôže jej bolo priveľmi malou útechou. Dni sa postupne míňali a ona bola čoraz nervóznejšia. V pondelok sa mala Lily ešte posledný krát stretnúť so Severusom pred osudnou stredou.
Zišla dole, obula sa, prehodila na seba tenký svetrík. Nazrela do obývačky, no zostala stáť v hale, aby oznámila rodičom, kam ide a kedy sa vráti. Ale v obývačke neboli len jej rodičia ale aj Petunia. A nesedeli ale stáli... ale veď oni sa hádali!
,,Máte ju radšej ako mňa!" kričala Petunia. ,, Len preto , že ona ide na tú školu. Do toho Rokfortu!"
,,Ale anjelik," povedala mama láskavo. ,,Prečo by sme ju mali mať radšej ako teba. Vy dve ste pre nás na rovnakom mieste."
,,Klameš!"vyhŕkla Petunia. ,,Klamete mi obaja rovno do očí!"
,,Takto sa so svojou matkou rozprávať nebudeš!" zasiahol ocko.
,,Odkedy tu bola tá profesorka... len Lily sem... Lily tam," napodobňovala afektovane mamin hlas. ,,A kde som JA keď máte tak veľmi radi?!"
,,Ale anjelik. Vieš, že nikto z našej rodiny ešte nebol na Rokforte a predsa je prirodzené, že chceme vedieť kam posielame svoju dcéru a tvoju sestru." Snažila sa milo mama.
,,Tak to teda nie!" zhúkla Petunia. ,,Veď aj ja idem od sebtembra do školy. Tak isto ako ona!"
,,Petunia," prehovoril vážne ocko. ,,V tomto jedinom je rozdiel. Ty ideš do školy, kde to dobre poznáme. Ale Rokfot je pre nás veľká neznáma. To musíš pochopiť. Keď si ty šla prvýkrát do školy, tiež to bolo takto. Lily ide skoro na 10 mesiacov preč. Je prirodzené, že chceme vedieť kam ide."
,,Vieš, že by sme pre teba urobili všetko na svete," ešte láskavejšie povedala mama.
,,Ak to čo vravíte je pravda," povedala Petunia už trochu miernejšie, ,,prihláste ma na ten Rokfort! Chcem tam ísť tiež!"
,,Vieš, že by sme veľmi chceli, aby si tam išla, no nie je to v naších silách..." vyvetľoval ocko, ale nedopovedal.
,,Je to tak! Máte ju radšej ako mňa!" zakričala a s plačom sa rozbehla preč a pritom nasilu vrazila do Lily, ktorá ako obarená stála vo dverách obývačky.
Ešte videla ako si mama ustarostene sadla na gauč a ocko si prisadol k nej, objal ju okolo pliec a počula ako jej šepkal:
,,Neboj sa vyrastie z toho. Bude zasa pokojná a s Lily sa budú mať radi. Neboj sa uvidíš všetko zas bude ako predtým..."
Pomaly sa vytratila z domu a ešte pomalšie prišla do hájika, kde sa mala stretnúť so Severusom.
,,Á tu si." Zavolal Severus, len čo ju zbadal. ,,Už som myslel, že neprídeš."
*************************************************************************
V stredu sa Lily zobudila už o pol šiestej a od samého vzrušenia nemohla zaspať. Vstala a prezliekla sa do džínsov a trička. -Nebudem predsa chodiť v čarodejníckom habite- pomyslela sa -prezlečiem sa až vo vlaku.-
Ešte raz si prečítala zoznam vecí a ubezpečila sa, či má všetko. Skontrovala Safiru, ktorá bola bezpečne zatvorená vo svojej klietke. Zišla dolu na dvor. Darling zdvihla hlavu a pribehla k nej. Lily si čupla a začala ju škrabkať za ušami. Teraz si uvedomila, že odchádza. Ako jej to len bude všetko chýbať. Ihrisko, dvor, jej izba, Darling, Tuni, rodičia...
Bolo toho veľa, čo opúšťala skoro na 10 mesiacov. Ale ten pocit zvedavosti z niečoho nového sa tam niekde vzadu ozýval a stále hlasnejšie.
Vošla do kuchyne a rozhodla sa urobiť všetkým raňajky.
,,Bré ránečko," povedala mama a dala jej pusu na líce. ,,Ja, že urobím raňajky a ony sú už vo finálnej fáze."
Naozaj, na stole už boli rozložené taniere a pri nich hrnčeky. Voda na kávu a čaj už vrela. Rohlíky s oblohou už boli na stole. Lily už len krájala zeleninu a upratovala.
,,Odkedy si hore?" spýtala sa mama.
,,Od pol šiestej."
,,Prečo si si ešte neľahla?"
,,Nemohla som zaspať."
,,Aha. No dobre. Ja sa teda idem pripraviť na odchod a potom ti spravím dáku desiatu a obed."
,,Ok."
O hodinku už mala Lily svoj ťažký kufor v aute. Na železničnú stanicu King´s Cross dorazili o štvrť na jedenásť. Lily tlačila pred sebou vozík, na ktorom viezla kufor spolu so Safirou v klietke. Na chrbte mala malý ruksak v ktorom mala pitie, jedlo, lístok a peniaze - keby čosi.
,,Lily čo je napísané na lístku?" opýtal sa ocko.
,,Nástupište 9 a 3/4. Severus hovoril, že máme prejsť nejakou stenovou barierou medzi nástupišťami 9 a 10."
,,Aha, no nič také tu nevidím." Poznamenal.
Mama zastavila okoloidúceho sprievodcu a Lily zachytila kusok ich rozhovoru:
,,Prosim vás, ako dostanem na nástupište, z ktorého odchádza vlak do Rokfortu?"
,,Do čoho? Nikdy som o tom mieste nepočul. V ktorej časti Anglicka to je?"
,,Ja ... neviem."
,,Mladá pani, ako to nemôžete vedieť?" znervóznel sprievodca.
,,A tak aspoň odkiaľ a kam ide vlak o jedenástiej?"
,,O jedenástej žiadny vlak nechodí, pani."
,,Aha . Tak ďakujem."
Sprievodca odkráčal žundrajúc si čosi pod nosom...
Už bolo pol jedenástej a Lily pomaly začala chytať panika. V tej chvíľi okolo nich prešla skupinka ľudí v čiernych plášťoch. Boli jej akési povedomé. Dokonca začula kúsok ich rozhovoru.
,,Všade okolo samí muklovia. Veľmi veľmi nebezpečné"
Lily zbystrela. Ten hlas, tie plášte... Ale veď to je ten muž od madam Malkinovej a vedľa neho dievča s okrúhľou tvárou a bledou pokožkou, ktorá žiarila aj cez tmavý plášť, ktorý jej zakrýval veľkú časť tváre. Boli to oni. Dokonca tlačila podobný vozík. Lily z búšiacim srdcom vykročila za nimi. Cítila ako rodičia na ňu nechápavo hľadia, ale idú za ňou. Keď zastavili zastala aj ona aby počula o čom sa rozprávajú.
,,Takže najprv pôjde Stuart, potom vy slečna Anabell potom ja a nakoniec Will. Takto budete dokonale chránená."
,,Ale John. Správate sa ku mne ako k malému decku."
,,Slúžim vášmu otcovi a je mojím rozkazom chrániť vás a to aj dodržím."
,,Ach jaj," prekrútilo očami dievča.
,,Začíname. Stuart poďte..."
Muž, ktorý pôsobil mlado, vykročíl smerom ku stene medzi nástupišťami 9 a 10 - už bol takmer pri nej - a odrazu akoby sa vyparil.
,,Slečna Anabell..."
Dievča aj s vozíkom sa blížilo ku stene a znova z ničoho nič zmizla a za ňou nasledovali ostatní dvaja muži. Lily zažmurkala na rodičov:
,,Videli ste to? To je cesta na nástupište."
,,Lily ja som si nie istá." Namietala mama.
,,Prinajhoršom narazím do steny. Ak prejdem choďte za mnou dobre?"
Vyrovnala si pre sebou vozík a zahľadela sa na stenu. Vykročila smerom k nej... Pridala do kroku... Teraz narazí do steny -určite si ublíži. Zaprela sa do vozíka... Stena sa približovala... Pustila sa do behu... Zastaviť ho už nedokáže... Už len pol metra... Zatvorila oči... Čakala náraz... Nič sa nestalo... Bežala ďalej... Otvorila oči...
Na preplnenom nástupišti stála purpurovočervená lokomotíva. Nad ňou nápis Rokfortský expres 11:00. Obzrela sa za seba a na mieste, kde predtým bola stena stál klenutý vchod a nad ním vytepaný nápis Nástupište deväť a tri štvrte. Za chvíľku prišiel aj ocko, ktorý niečo nezrozumiteľné mrmral ohľadom prechádzania cez stenu, potom aj mama a nakoniec aj Petunia.
Lily uvidela Snapea. Stál trochu zhrbený pri chudej žene s bledou tvárou a mrzutým výrazom, ktorá sa naňho veľmi podobala. Lily mu letmo zakývala. Spolu s Tuni stáli pár krokov od rodičov. Rozhliadla sa okolo seba. Nad hlavami veselo rozprávajúcich ľudí sa vznášala para a dym z lokomotívy a pomedzi nohy sa im plietli mačky všetkých farieb. Vrava ľudí a buchot kufrov sa miešali s nepokojným húkaním sov. Začula útržok rozhovoru dievčaťa: ,,Mami, Pazúrik zasa utiekol."
Na nástupišti sa to hemžilo farbami, zvukmi a vôňami. Lily si to vychutnávala plnými dúškami. Pozrela sa na Petuniu, s úmyslom povedať jej niečo. Ale z jej pohľadu vyčítala niečo medzi ľútosťou a žiaľom, závisťou ba aj nejakým znechutením. Hneď vedela, čo to spôsobilo. Pondeľňajšiu hádku mala ešte v dobrej pamäti.
,,Mrzí ma to, Tuni, mrzí! Počúvaj..." Chytila sestru za ruku a pevne ju držala, hoci Petunia sa pokúšala odtiahnuť. ,, Možno, keď už budem tam - nie počúvaj, Tuni! Možno, keď budem tam, podarí sa mi presvedčiť profesora Dumbledora, aby si to rozmyslel!"
,,Ja... nechcem... ísť!" Petunia si vytrhla ruku zo sestrinho zovretia. ,,Myslíš, že chcem ísť do nejakého hlúpeho hradu a učiť sa za..."
Jej bledé oči prechádzali po nástupišti, po mačkách mňaukajúcich v náručiach svojich majiteľov, po sovách trepotajúcich sa a húkajúcich na seba v klietkach, po študentoch, z ktorých mnohí už mali oblečené dlhé habity a nakladali kufre do purpurového vlaku, či sa zdravili po letnej prestávke s radostnými výkrikmi.
,, ...myslíš, že chcem byť... príšera?"
Lily do očí vyhŕkli slzy.
,,Ja nie som žiadna príšera," bránila sa Lily. ,,To si povedala hrozne."
,,Veď ideš na také miesto," s pôžitkom jej vmietla do tváre Petunia. ,,Na špeciálnu školu pre príšery. Ty a ten chlapec od Snapeovcov... obidvaja ste čudáci. Chvalabohu, že budete oddelení od normálnych ľudí. Je to pre našu bezpečnosť."
Lily pozrela na rodičov, ktorí s úprimnou radosťou priam hltali každú podrobnosť. Potom pozrela na sestru a hlas mala tichý a zlostný.
,,Nemyslela si si, že je to škola pre príšery, keď si písala riaditeľovi a prosila ho, aby ťa zobral."
Petunia očerveňela.
,,Prosila? Ja som neprosila."
,,Čítala som jeho odpoveď, bola veľmi láskavá."
,,Nemala si to čítať," šepkala Petunia, ,,to bol môj súkromný... ako si mohla...?"
Lily sa prezradila, keď pozrela tam kde stál Severus. Petunia zhíkla.
,,Ten chlapec to našiel! Ty a ten chlapec ste sa prehrábavali v mojej izbe!"
,,Nie neprehrabávalli," teraz sa obhajovala Lily. ,,Severus zbadal tú obálku a nemohol uveriť, že sa mukel mohol spojiť s Rokfotom, to je všetko! Ho vorí, že na pošte musia pracovať utajení čarodejníci, ktorí sa starajú o ..."
,,Čarodejníci očividne strkajú nos všade!" jedovala sa Petunia a bola teraz rovnako bledá ako predtým červená. ,,Príšera!" vyprska a otočila sa k rodičom.
,,Lily choď si nájsť kupé a potom sa príď ešte rozlúčiť." Povedal ocko.
Letmo prikývla a pomalým krokom prišla k dverám vozňa. V nich už stál Severus.
,,Poď Lily, našiel som nám kupé. Za chvíľu vlak odchádza."
Pretláčala sa davom, až prišla ku kupé kdesi v strede vlaku. Potom s námahou vyterigala do vlaku Safiru aj kufor, ktorý potom dala do rohu kupé.
,,Severus, počkaj tu prosím ťa. Idem sa rozlúčiť s rodičmi."
Lily vyšla znova na nástupište.
,,Dobre, zlatko, nech sa ti darí a správaj sa slušne," povedala jej mama, pobozkala ju a jemne pohladkala po tvári.
,,Hneď ako dorazíš pošli sovu a hlavne nám píš často!" pripomenul ocko a silno ju objal, že na chvíľu stratila dych.
Ozvalo sa zapískanie.
,,Rýchlo!" posúrila ju mama a nastúpila do vlaku. Ešte im cez okno v uličke zakývala, poslala pusu a z Petuniiných pier odčítala ako vykríkla ´príšera´. Keď vlak vošiel do zákruty, stratila ich z dohľadu. Sadla si do kupé ku oknu.
Už len zaregistrovala ako Severus odišiel a zamrmlal niečo o prezlečení. Potom nejakú strapatu čiernu hlavu, ako sa pýtala, či sa v kupe nenájdu tri voľné miesta. Letmo prikývla a už si ju nevšímala. Radšej si oprela hlavu a nadaľej pozorovala hrkotajúcu sa krajinu.
Severus otvoril dvere kupé. Bol už prezlečený do habitu a sadol si oproti Lily zhrbenej v kúte pri okne s tvárou prilačenou o sklo. Pozrela naňho a potom sa znova zahľadela cez okno. Plakala.
,,Nechcem sa s tebou rozprávať," povedala priškrtene.
,,Prečo nie?"
,,Tuni ma nenávidí. Lebo sme videli ten list od Dumbledora."
,,No a čo?"
Vrhla naňho pohľad plný odporu.
,,Je to moja sestra!"
,,Ona je len..."Lily si usilovne utierala slzy a nepočúvala ho.
,,Ale my ideme!" povedal, lebo nadokázal potlačiť nadšenie v hlase. ,,Je to tak, odchádzame do Rokfotu."
Prikývla, utierajúc si oči, a napriek všetkému sa napoly usmiala.
,,Bolo by dobré, keby si bola v Slizoline," hovoril Snape.
,,V Slizoline?"
Jeden z chlapcov, ktorý s nimi sedel v kupé, až to dejto chvíle neprejavoval nijaký záujem o Lily a Severusa, sa obzrel. Mal okuliare, bol chudý, čiernovlasý ako Severus, ale bolo na ňom vidieť, že je zbožňované dieťa, čo sa o Severusovi vôbec nedalo povedať.
,,Kto chce byť v Slizoline? Ja si myslím, že by som odišiel, ty nie?" spýtal sa chlapec chlapca s vlasmi po plecia, ktorý sedel oproti. On sa však neusmial.
,,Celá moja rodina bola v Slizoline."
,,Doparoma," žasol chclapec z okuliarmi, ,,a mne si pripadal celkom fajn!"
Chlapec sa uškrnul.
,,Možno naruším tradíciu. Kam by si zamieril, keby si mal na výber?"
Okuliarnatý chlapec zdvihol neviditeľný meč.
,,Do Chrabromilu, kde je statočné srdce! Ako môj otec."
Severus potichu pohŕdavo vyprskol. Chlapec sa k nemu otočil.
,,Máš s tým nejaký problém?"
,,Nie," pokrútil hlavou Severus, no jeho úškrn hovoril niečo iné. ,,Ak chceš mať svaly ako rozum..."
,,A ty kam dúfaš ísť, keď vidím, že nemáš ani jedno ani druhé?" zapojil sa chlapec s dlhými vlasmi.
Chlapec s okuliarmi sa rozrehotal. Lily si sadla rovno, celá červená, a znechutene hľadela na tých dvoch.
,,Poď, Severus, nájdeme si iné kupé."
,,Ooooooo"
Chlapci napodobnili jej povýšenecký tón a chlapec s okuliarmi sa cestou pokúsil podložiť Severusovi nohu.
,,Uvidíme sa, Ufňukanec!" zvolal nejaký hlas, keď se dvere kupé zabuchli.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lili Lili | Web | 30. června 2008 v 16:34 | Reagovat

BOMBOVE!!!!super moc som zvedava ako sa to bude vyvijat a ako sa bude spravat Lily ked Jimmiho opat uvidi!super vazne som na tejto poviedke zavisla

2 nikushQa nikushQa | 1. července 2008 v 21:51 | Reagovat

moa,som rada ked som ty pisla komentik uz dawno aby si neprestala pisat a ty si si zobrala moje slowa a neprestala cem aby si neustale taketo pjekne powiedky ece pisala lebo sa mi pacia a tebe sa hohi ze pisaie powiedok tak som rada ze si neskoncila ale neskoncis koli mne s tym pisanim nikdy.

3 gabuska gabuska | 2. července 2008 v 10:09 | Reagovat

je to super sidus a dakujem za venovanie velmi som sa potesila :) ale pis co najrychlejsie lebo nebudem mat co citat cele prazdninky.......velmi ma to bavi.......len tak dalej.........:) !!!!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama