Láska na konci konca 5.kapitola

27. června 2008 v 20:21 | S |  Láska na konci konca
Láska na konci konca alebo príbeh Lily Evansovej a Jamesa Pottera
5.Kapitola Rodinný poklad
Už niekoľko rokov brázdim po internete a zbieram poviedky o týchto dvoch (naj)postavách.Hnevalo ma, že Jo nechala v ich živote veľké medzery a tak jedného dňa som sa rozhodla ich zaplniť.Táto poviedka alebo skôr príbeh má veľa autorov po celom internete.Ja som ich len pozbierala a plním nimi medzery ktoré zanechala Jo.A niekde pridávam aj svoju fantáziu.Niektoré poviedky som sa rozhodla upraviť aby sadli do deja,alebo som z nich vybrala len čas,pointu,alebo zápletku.
Dúfam, že sa na mňa za to nehneváte a ,že keď zistíte ,že je toto vaša poviedka tak ma nezažalujete.Mojim cielom nebo si ich privlastniť ale spojiť do jedného príbehu.
Želám vám príjemné čítanie.

Takže túto kapitolku venujem ockovi a maminke pretože pán a pani Potterovcov som z časti opísala podľa nich a Jamesík je v tejto kapitolke ako ja... že ako inak....
Dva týždne pred začiatkom školského roka sa to nadšenými študentami a ich starostlivými rodičmi v Šikmej uličke len tak hemžilo. Jednou z týchto šťastných rodiniek bola aj rodina Potterových, ktorá práve vychádzala z obchodu pána Ollivandera. Malý jedenásťročný James, ktorému jeho uhľovo čierne vlasy vždy rástli tak ako chceli ony a orieškovo hnedé oči sa schovávali za rámom okuliarov z okrúhlymi sklíčkami, držal v ruke krabičku. Bol v nej uložený málo ohybný mahagonový prútik. 28 centimetrov vo svojom jadre ukrývalo vlas jednorožca.
Keď prechádzali okolo obchodu s metlobalovými pomôckami James poťahal oca za rukáv a hodil hlavou k výkladu, pred ktorým deti, ba aj pár dospelých, obdivovali najnoviešie Ometlo. Potom sa psími očami pozrel na otca a milým hláskom povedal ´Prosím´.
,,James, James. Tuším by si si mal zopakovať čítanie v prvom ročníku," pokrútil hlavou pán Potter. ,,Koľko krát ti mám opakovať, že v pokynoch je jasne napísané, aby si študenti prvého ročníka nenosili do školy vlastné metly?!?"
,,Ach jaj," vyzdychol si James a zvesil hlavu.
****************************************************************************
Deň pred odjazdom na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku mladý James Potter ešte posledný krát tajne lietal na otcovej metle. Na malom detskom modelíku ho to už dávno prestalo baviť. Ešte posledný krát preletel celú zadnú záhradu a pomaly a opatrne položil otcovu metlu na miesto.
Keď vošiel do kuchyne, na stole už čakal džbán plný tekvicového džúsu a vedľa neho pohár. Len čo si nalial do plna a chcel sa napiť:
,,James, choď sa zbaliť na zajtra!" ozval sa otcov hlas.
,,Ale oco, veď to stihnem ráno..." protestoval
,,Nedebatujem!!!"
,,Ale veď..."š
,,James, poslúchni otca." Ozvala sa mama.
Jamesa mamino chovanie dosť prekvapilo. Keďže bol jedináčik a rozmáznávala ho, väčšinou sa ho zastala, no teraz mu nezostávalo nič iné ako dopiť džús a ísť sa pobaliť.
,,Keď budeš hotový, prídi dole..." povedal ešte pán Potter za odchádzajúcim Jamesom, ,,a nemysli si, že neviem o tvojom lietaní na mojej metle..."
Lenže to už bol James v izbe a skláňal sa nad najväčším kufrom, na ktorom svietili písmená J.P. Jeho sova nepokojne trepotala krídlama. Bol to on, čo bolo dosť nezvyčajné. Hovoril mu Bob.
Zo skríň na posteľ vyhádzal všetky veci, čo si chcel zobrať, na zem školské pomôcky a na stôl, pretože mal na ňom najmeniej miesta, hygienické potreby. -Ako to len mama robí?- prúdilo mu hlavou. Pomôcky poukladal do rohov kufra. Tašku s pastou, zubnou kefkou a podobnými vecami si nechal na stole.-Veď to budem ešte ráno potrebovať.- Habit nechal bokom, pretože mu mama asi tri krát za deň opakovala, aby si ho dal úplne na samý vrch, pretože sa vo vlaku bude doň prezliekať. A teraz nastala tá najťažšia úloha - pobaliť sa. Hoci bol ten kufor najväčší v dome, zrazu sa mu zdal primalý. Ako tam všetky tie veci pomästí?
Po vyskúšaní približne 50-tich variantov pobalenia kufra, sa mu konečne podarilo doň uložiť všetky veci.
No uložiť nie je zrovna to správne slovo. To čo bolo v kufri, sa ani trochu nedalo nazvať uloženie. A už vôbec sa to nepodobalo na zbalenie kufra maminými rukami. Asi pri piatom pokuse stratil orientáciu v počte ponožiek a po 10-tom sa veci dali len hoko ťažko nazvať poskladanými. No prosto to vyzeralo ako... ako... veď to sa nedá ani nazvať! Ale James bol na seba taký hrdý, že si to nazval ORGANIZOVANÝM BORDELOM. Teraz si zo svojích skríň vytiahol prak, hnojové bomby a podobné veci. Ten organizovaný bordel mal jednu výhodu v tom, že všetky svoje veci na vyvádzanie úžasných zážitkov (vieme, čo tým myslel :D) sa v ňom ľahko skryli. Klietku s Bobom položil na veko kufra, sadol si naň a s vypätím všetkých síl ho zavrel.
Keď pozrel na hodinky zistil, že kufor balil vyše 3 hodín a bol rád, že ho oco donutil zbaliť si ho dnes. Zajtra by to určite nestihol. Spomenul si, že mal zísť dole, ale vôbec sa mu tam nechcelo. Po značnej chvíli sebapremáhania sa rozhodol vyhovieť otcovej požiadavke a zišiel dole do obývačky. Otec aj mama sedeli na svojich zvyčajných miestach. Pristúpil k nim.
,,No som tu. Čo ste chceli?"
,,Povedal som, že sem máš prísť hneď, ako sa pobalíš. Kde si trčal tak dlho?" opýtal sa ho oco spoza Denného Proroka.
,,Balil som sa..." odpovedal James prosto.
,,Trvalo ti to 3 hodiny? Ja v tvojom veku..."
,,Ts, ts " zahriakla ho mama.
,,Ale odbočil som od témy." Zložil noviny a ukázal na kreslo oproti. ,,Posaď sa."
James sa s neistotou posadil, ale netušil, či sa bude diať niečo dobré alebo zlé. A to ho príšerne štvalo a robilo ho to ešte viac nervóznejším.
,,James. Si už dosť veľký, aby som na tvoje plecia odovzdal rodinné bremeno. Dlho som čakal, kým budeš mať jedenásť a príde ti list z Rokfortu. Zajtra odchádzaš a je mojou úlohou odovzdať ti rodinné dedičstvo a poklad."
Pri slove ´poklad´ James zbystril pozornosť. No stále si nebol istý zámerom tohto otcovho monológu. Spomenul si na svojko kamaráta Jeremiho. Keď mu zomrel strýko, mal po ňom zdediť vraj jeho veľkú cennosť. Nebola to však žiadna truhlica s pokladom. Bola to kompletná zbierka jeho mliečnych zubov.
,,Tento poklad mi môj otec odovzdal v tvojom veku a jemu hu odovzdal jeho otec a jemu jeho otec a tak ďalej. Dúfam, že ju budeš užívať s rozumom, chrániť ju a starať sa o ňu. Opováž sa ho využiť na nejaké tie tvoje hlúposti. Rozumel si?! A nie že ho zničíš!"
,,Dobre sľubujem, ale čo nemám zničiť?"
Oco sa natiahol ponad kreslo a zrazu držal v rukách balíček. James miloval darčeky. Natiahol ruky k nemu, ale oco ho odtiahol a prísne sa na Jamesa pozrel.
,,Dobre. Nebudem sa to snažiť používať na hlúposti, budem sa to snažiť využívať s rozumom a pokúsim sa to nezničiť." James pozrel spýtavým pohľadom na otca. Muselo mu to stačiť. Podal mu teda balíček.James ho zobral do rúk. Poťažkal. Rozbalil. Na dlážku vykĺzlo čosi poddajné a striebristosivé a zvinulo sa to do trblietajúcich sa záhybov.
,,O tom som už počul. Ak je to, čo si myslím- tak je to veľmi vzácne."
Otec prikývol.
James zdvihol lesklú, striebornu tkaninu. Bola veľmi zvláštna na dotyk, ako by v nej bola votkaná voda. Bol to plášť. James si ho prehodil cez plecia. Pohľad mu skľzol na chodidlá, no nijaké tam neboli. Vyštartoval k zrkadlu v hale. Áno , bol to on akurát sa mu hlava vznášala vo vzduchu a tela nikde. Prehodil si kapucu cez hlavu a odrazu v zrkadle zmizol celkom.
Zložil si kapucu a vbehol do obývačky.
,,Ale veď to - to je NEVIDITEĽNÝ PLÁŠŤ!"
,,Áno synček," povedala mama a už išla dať pusu vznášajúcej sa hlave. V tom si James znova prehodil kapucňu na hlavu a mama pobozkala vzduch. Blížil sa ku schodom a rodičia už len počuli: ,,ĎAKUJEM!!!"
,,Mal som ešte rok počkať..." povedal otec a na čele sa mu zjavila vráska.
James vrazil do izby a začal tancovať okolo Boba v klietke.
,,Bob ty ma nevidíš, ale ja teba hej! Nevidíš ma! NEVIDÍŠ!"
Bob sa tváril vydesene, ako to len u sovy ide. V tom James zo seba zhodil plášť a zvalil sa na posteľ. Bob skoro zhodil klietku od ľaku.
- A že vraj bremeno! Prvý rok si na Rokforte užijem poriadne- a v očiach sa mu zjavili nebezpečne poskakujúce iskry.
Člowekovia... verím, že sa páčila... je to moja najobľúbeniejšia kapča zo všetkých čo zatiaľ mám... 6. kapču ... no možno ju sem pridám až niekedy koncom augusta viete prázdniny... ale keď sa mi bude chceť(čo asi ne) naťukám ju do compu ešte tento víkend a teoreticky by tu mohla byť už budúci týždeň ... ale vážne iba teoreticky... ináč ďakujem Lili a Macuš za ich komentíky.... veľmi ma povzbudili
*cmuk
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 macuška macuška | E-mail | Web | 28. června 2008 v 13:47 | Reagovat

ahoj moja tak mne sa táto kapitolka strašne moc páčila neviem ako ale koniec mi prišiel aj smutný aj šťastný zároveň , preto to bolo také dobré , moc sa mi lúbilo ako sa ´James tešil :) to je pre mňa ako niekoľko miliónov peňazí ked čítam takéto poviedky , vážne veľmi pekné a veľmi krásne len nech je tu rýchlo dalšia kapča moja JUUUUU !! :)

2 Lili Lili | Web | 28. června 2008 v 17:42 | Reagovat

krasne vazne.........a Jimmi cely bez seba:) bomba rychlo dalsiu pls:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama