Láska na konci konca 4.kapitola 2.časť

24. června 2008 v 22:11 |  Láska na konci konca
Láska na konci konca alebo príbeh Lily Evansovej a Jamesa Pottera
4.Kapitola List pre riaditeľa 2 časť
Už niekoľko rokov brázdim po internete a zbieram poviedky o týchto dvoch (naj)postavách.Hnevalo ma, že Jo nechala v ich živote veľké medzery a tak jedného dňa som sa rozhodla ich zaplniť.Táto poviedka alebo skôr príbeh má veľa autorov po celom internete.Ja som ich len pozbierala a plním nimi medzery ktoré zanechala Jo.A niekde pridávam aj svoju fantáziu.Niektoré poviedky som sa rozhodla upraviť aby sadli do deja,alebo som z nich vybrala len čas,pointu,alebo zápletku.
Dúfam, že sa na mňa za to nehneváte a ,že keď zistíte ,že je toto vaša poviedka tak ma nezažalujete.Mojim cielom nebo si ich privlastniť ale spojiť do jedného príbehu.
Želám vám príjemné čítanie.

Tak tu máme druhú:
,,Najlepšie hádam bude, keď najskôr kúpime rovnošatu," povedala profesorka a ukázala k nápisu MADAM MALKINOVÁ - HABITY NA KAŽDÚ PRÍLEŽITOSŤ.
,,Navrhujem, aby sme sa rozdelili, tak to rýchlejšie stihneme, Lily a pani Evansová môžu ísť kúpiť rovnošatu a my traja skočíme po kotlík."
,,V poriadku a kde sa stretneme?" zareagovala mama.
,,Počkáme vás pred obchodom s habitmi," povedal ocko a vybrali sa smerom ku obchodu s kotlíkmi.
Lily s mamou vošli do obchodu.
Madam Malkinová bola zhrbená, usmievavá ježibaba, odetá vo fialovom plášti.
,,Dobrý deň, na Rokfort?" opýtala sa ich prívetivo.
,,Máme tu, čo len chcete - obsluhujeme práve tamto mladú dámu."
V zadnej časti obchodu stálo na stolčeku dievča s bledou pokožkou a okrúhlou tvárou. Ďalšia ježibaba jej práve skracovala dlhý čierny habit.
,,Mamička, sadnite si tuto," ukázala mame no pohodlné kreslá. Lily si všimla, že na vedľajších sedia muži v plášťoch, čo sa rozprávali s Tomom v Deravom kotlíku.
,,Nebojte sa. Vašemu srdiečku neublížim," prehovorila madam Malkinová a postavila Lily na vedľajší stolček, cez hlavu jej prehodila dlhý habit a začala jej ho skracovať na správnu dĺžku.
,,Ahoj," pozdravila ju dievčina, ,,aj ty ideš na Rokfort?"
,,Áno," ovetila Lily a dievča odhadla na takých 15 rokov.
,,Veľmi sa tešim. Na mojej bývalej škole sme nebývali na internátoch. Bude to čosi úplne iné."
Jeden muž v plášti silene zakašlal. Dievča sa k Lily naklonilo bližšie a zašepkalo: ,, John nemá rád, keď hovorím o svojej minulosti."
,,Hotovo zlatko," povedala ježibaba a dievča zoskočilo zo stolčeka. ,,Uvidíme sa v Rokforte."
Lily ešte videla ako dievča prišlo k mužom, a jeden z nich na ňu prehodil, napriek teplému počasiu, podobný plášť ako mali oni.
Keď madam Malkinová skončila aj s Lily pred obchodom už stál zbytok rodiny aj s cínovým kotlíkom.
Školské učebnice kúpili a obchode ČARODEJNÍCKA LITERATÚRA PRE MALÝCH I VEĽKÝCH. Boli tam knihy od zeme až po strop. Viazané v koži i v hodvábnych látkach, maličké i hrubé. Knihy so samými znakmi alebo knihy, čo vnútri nemali vôbec nič. Lily milovala vôňu kníh a tak ju rodičia museli doslova ťahať z obchodu. Kúpili ešte váhy a išli na obed do Deravého Kotlíka. Profesorka s nimi nebola. Vraj si musi niečo kúpiť do svojho skleníka a naobeduje sa tam. Nechápala síce do akého skleníka, ale bola rada. Konečne si mohla užiť chvíľku z rodinou. Ocko niečo horlivo rozprával a Petunia ho znechutene počúvala. Lily sa prisunula k mame a načala tému: ,,Mami, prečo ľudia nosia plášte, aj keď je teplo?"
,,Netuším, možno je to ich móda. Čítala som taký článok u madam Malkinovej, že najmódnejšie plášte tejto sezóny."
,,Aha," hlesla Lily. No v hlave jej stále vŕtala myšlienka o dievčati z obchodu.
Po obede kúpili atramenty, brká, pergameny a skladací ďalekohľad. Profesorka ich sprevádzala s trojuholníkovou taškou, z ktorej sa šíril hnojový smrad. Apetita ju fascinovala zápachom pokazených vajíčok a kapusty. Mama a Petunia radšej zostali vonku. Lily si všimla sudy plné mazľavej hmoty, krčahy s bylinami, sušené korienky, rôznofarebné prášky a zo stropu visiace pazúry. Ocko jej zatiaľ kúpil základné prísady do elixírov.
,,Už len prútik," prehovorila profesorka potom ako si dôkladne prezrela zoznam.
,,A zvieratko," poznamenala Lily.
Tak ja skočím tuto so slečnou pre prútik a vy pre zvieratko," navrhla profesorka. ,,počkajte nás pred obchodom," a ukázala smerom k jednému ,, nám to určite potrvá dlhšie.
Vošli dnu. Obchod bol maličký a veľmi spustnutý. Nad dverami visel nápis so zlatými písmenkami OLLIVANDEROVCI: VÝROBA PRVOTIEDNYCH ČARODEJNÍCKYCH PRÚTIKOV OD ROKU 383 PRED N.L.. V zaprášenom výklade na poduške ležal jediný prútik.
Bol to naozaj malinký obchodík, celkom prázdny, len v strede bola vysoká stolička, na ktorú si sadla profesorka. Akoby to bola zvláštna knižnica no bez vôňe kníh. Tisíce uzučkých škatúl, naukladaných jedna na druhej a siahajúcich až po strop jej bili do očí.
,,Pekne vítam," ozval sa príjemne znejúci hlas. Pred nimi odrazu stál starček. jeho širokánske bledé oči žiarili v šere obchodíka ako dva mesiace.
,,Dobrý deň," povedala Lily a jeho oči ju priam desili. Na jej veľkú radosť si všimol profesorku sediacu na stoličke.
,,Á Pomona, profesorka Pomona Sprutová. 26 a 1/4 centimetra, vŕba, vlas z jednorožca, málo ohybný, niet divu, že je váš odbor herbológia."
,,Presne. Naozaj vynikajúci prútik."
,,Takže," prenikavým poľhadom sa zahľadel na Lily, ,,slečna...?"
,,Evansová. Lily Evansová," dokončila.
,,Slečna Evansová," vytiahol krajčírsky meter zo stiebornými značkami. ,, V ktorej ruke držíte prútik?"
,,No ja... ja píšem pravou."
,,Predpažte ruku. Dobre." Zmeral Lily od pleca po malíček, od zápästia po lakeť, od pleca po zem, od kolena po pazuchu, okolo hlavy... Pritom vysvetľoval: ,,Každý Ollivanderov prútik má vo vnútri silnú čarovnú substanciu, slečna Evansová. Používame na to hrivu jednorožca, perá z chvostu vtáka fenixa a blany z dračieho srdca. Na svete nexistujú dva rovnaké jednorožce, dva draky ani dva fénixy, nenájdete dva Ollivadrovské prútiky, ktoré by boli na vlas rovnaké. A je to celkom prirodzené, pretože so žiadnym iným čarodejníckym prútikom nedosiahnete také vynikajúce výsledky."
Lily si uvedomila, že meter, ktorý jej práve meral vzdialenosť medzi nosnými dierkami, sa pohybuje sám od seba. Pán Ollivander pobehoval medzi policami a skladal z nich škatule.
,,Toto postačí," povedal a krajčírsky meter zostal ležať na zemi. ,, Takže slečna Evansová vyskušajte tento. Dubové drevo a vlas jednorožca, veľmi pružný, dvadsaťšesť centimetrov. Vezmite si ho do ruky a mávnite ním.
Lily s ním slabo mávla, ale pán Ollivander jej ho okamžite vytrhol z ruky.
,,Jaseň a pero z fénixa. 23 centimetrov. Mimoriadne pružný."
Vyskúšala, no len čo ho zdvihla, pán Ollivander jej ho opäť vytrhol.
,,Nie, nie, nie," krútil hlavou. ,,Višňa a vlas jednorožca, 17 a 3/4 centimetra. Mäkký. Len smelo do toho!"
Lily skúšala. Skúšala. Skúšala. Kopa vykušaných prútikov rástla, rástla a rástla.
,,Nebojte sa, určite vám niečo nájdeme," a prstom prechádzal po krabiciach. ,,A tu je," vytiahol zaprášenú krabicu. ,,Môj najobľúbenejší. Vŕba a dračie srdce. 26 centimetrov. Neohybný."
Lily chytila prútik do dlane. V tom pocítila teplo. Zdvihla prútik nad hlavu rozťala ním vzduch a z prútika vyleteli zlaté iskry.
,,Brávó!" zvolala profesorka.
,,Áno, tak predsa, výborne!" povedal pán Ollivander. ,, Vynikajúci prútik," povedal a pritom sa pozeral do Lilyných očí a tie jeho akoby vraveli, že ho nesmie sklamať. Zaplatila za prútik 9 galeónov, pán Ollivander sa im úctivo uklonil a odprevadil k dverám. Pred dverami ich už čakala mama, Petunia a ocko. Držal klietku a v nej krásnu svetlohnedú sovu. Nebola ani malá ani veľká. Presne táká, akú si Lily vysnívala. Mala zelené oči (Lily tušila, že to nie je náhoda) a tak jej prischlo meno Safira.
Ešte sa chvíľu zdržali v Deravom kotlíku a potom sa rozlúčili z profesorkou: ,, Tu je lístok na vlak do Rokfortu," povedala a podávala ho Lily. ,,prvého septembra - stanica King´s cross. Všetko je na ňom napísane. Dovidenia, Lily uvidíme sa na Rokforte." Dokončila a profesorky nebolo.
Keď naložili všetko do kufra auta na zadnom sedadle sedela Lily Petunia a Safira aj pár knižiek. Jednu z nich - ROKFORT VČERA, DNES A ZAJTRA čítala mama a niekedy im niečo z nej nahlas prečítala. Druhú - učebnicu elixírov čítala Lily. Po návrate domov sa radšej rýchlo ukryla do svojej izby. Bála sa, že ju mama a ocko nepustia, kým s ňou všetko nepreberú.
Do odchodu na Rokfort síce zostávalo ešte čosi vyše mesiaca no Lily hneď vytiahla svoj obrovský kufor a položila ho do voľného rohu izby. Všetky veci tam zbežne poukladala tak, aby sa dal kufor zavrieť. Jedine učebnice a knižky zostali na stole. Safira lietala cez otvorené okno von a dnu, koľko sa jej zachcelo. Knižku o Rokforte prečítala ešte v ten deň a väčšinu vecí už aj tak ovládala. Rozhodla sa ju teda venovať rodičom a pustila sa do čítania učebnice elixírov. Čítala úporne do večera. Viečka sa jej už zatvárali, no kým nedočítala kapitolu nemohla sa od tej učebnice odtrhnúť. Boli tam postupy prípravy rôznych druhov elixírov, stručné popisy ich účinkov, histórie a protilátok.
Po dočítaní kapitoly ju pokladala na stôl a v tom si všimla lístok. Doteraz mu nevenovala veľkú pozornosť, až kým nezbadala: NÁSTUPIŠTE 9 A 3/4 ?"
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 macuška macuška | E-mail | Web | 26. června 2008 v 21:26 | Reagovat

DALŠIA ČASŤ no nie je to skveléééééé !!!! vážne superrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama