Láska na konci konca 3.kapitola

1. června 2008 v 20:09 | Sidi |  Láska na konci konca
Láska na konci konca alebo príbeh Lily Evansovej a Jamesa Pottera
3.Kapitola Nečakaná návšteva
Už niekoľko rokov brázdim po internete a zbieram poviedky o týchto dvoch (naj)postavách.Hnevalo ma, že Jo nechala v ich živote veľké medzery a tak jedného dňa som sa rozhodla ich zaplniť.Táto poviedka alebo skôr príbeh má veľa autorov po celom internete.Ja som ich len pozbierala a plním nimi medzery ktoré zanechala Jo.A niekde pridávam aj svoju fantáziu.Niektoré poviedky som sa rozhodla upraviť aby sadli do deja,alebo som z nich vybrala len čas,pointu,alebo zápletku.
Dúfam, že sa na mňa za to nehneváte a ,že keď zistíte ,že je toto vaša poviedka tak ma nezažalujete.Mojim cielom nebo si ich privlastniť ale spojiť do jedného príbehu.
Želám vám príjemné čítanie.

Pridávam ďaľšiu kapitolku... Snažila som sa ju napíať tak, aby sa vám páčila... Chcem ju venovať Maculke a ona už vie prečo.....Prepáčte mi, ak tam nájdete dáku chybičku a zanechajte komentík...
,,Tuni! Tuni stoj!" kričala Lily a bežala za Petuniou. Dobehla ju tesne pred domom. Chytila ju za ruku a otočila k sebe.
,,Čo chceš?!" osopila sa na ňu.
,,Prepáč, to by som sa mala opýtať ja teba!? Prečo si nás špehovala?"
Petúnia neodpovedala. Šúchala si rameno.
,,Bolí ťa to veľmi?"opýtala sa láskavo.
,,Nechaj ma! Za to môžeš ty a ten tvoj slizký kamarát!" a rozbehla sa domov.
Tesne za ňou prišla dnu Lily.
,,Lily? Čo si urobila Petúnii?!" opýtal sa jej ocko prísne.
,,Ja? Ja nič," odpovedala pokojne.
,,A toto je čo?" povedala mama a ukazovala na Petuniine rameno.
,,Ja som jej nič neurobila. Asi do niečoho narazila alebo sa niekde buchla. Vlastne mi sme dnes ani spolu neboli, stretli sme sa až doma," odpovedala a upokojená tým, že hovorila pravdu sa otočila a išla do izby.
Petunia vybehla rovno za ňou, no zastihla ju až pri dverách izby.
,,Ty si... si..."
,,No čo som? A čo si potom ty? Ja ťa nešpehujem, ani nehovorím, že tvoji priatelia sú zlí."
Petúnia si ju dôkladne premerala, ako keby to bol cudzí človek.
,,Počúvaj ma, Tuni. Ja ťa mám veľmi rada. Si moja sestra. A nechcem aby sme sa odcudzili len preto , že som aká som. Neviem, čo to Severusa napadlo, ale urobil to a určite to veľmi ľutuje. Chcem, aby to bolo ako predtým a aby sme si boli blízke ako vtedy. Nechcem ťa stratiť ako svoju sestru len kvôli ľudom, s ktorými sa stretávam. Nemôžem za to, že ste si neporozumeli."
Petunia niečo sucho zašomrala a šla do izby.
Nasledujúci týždeň sa Lily ani raz zo Severusom nestretla. Nedokázala pochopiť, čo spravil a nemala náladu sa s ním rozprávať. V nedeľu sa rozhodli všetci štyria ísť do kina. Lily sa veľmi tešila, pretože Petúnia sa správala opäť ako predtým. Už sa vracali domov, keď jej zrazu niekto zaklopal na plece.
,,Mohol by som s tebou na chvíľu hovoriť?" spýtal sa Severus.
Lily zastala a prehovorila:,, Ale rýchlo. Ponáhľam sa."
,,Vieš, prepáč. Ja som jej nechcel ublížiť, ale ona provokovala. Prepáč mi, už sa to nestane. Sľubujem."
Lily sa ne neho prísne pozrela.
,,Ospravedlnenie sa príjma, ale prečo ho hovoríš mne?!"
,,Vieš, že ona by ma nepočúvala a ... a teba to určite ranilo viac."
Toto na Lily zapôsobilo, ale stále sa na Snapea pozerala prísne.
,,Prečo si mi potom klamal?"
,,Ja,... nechcel som aby... aby si odišla. Prepáč, už sa to naozaj nestane."
Bolo mu to ľúto a to Lily videla ako na dlani.
,,Dobre, takže zajtra, tak ako vždy?" opýtala sa s úsmevom.
Snape len chabo prikývol.
*Jeseň ubehla rýchlo a už tu boli Vianoce.*
,,Prepáč, že meškám, ale musela som pomáhať doma," hovorila udychčaná Lily, keď konečne dobehla k Severusovi.
,,Nevadí, rád som počkal."
,,Tak teda šťastné a veselé," zaželala Lily a podala mu podlhovastý darček.
,,Aj tebe," a podal jej malú krabičku.
,,Odbaľ ho. Chcem vedieť, ako sa ti bude páčiť."
Snape pomaly odbalil balíček. Skrývala sa v ňom čienobiela fotografia ich dvoch.
,,Pamätáš si, keď tu bol ten fotograf? Tak ju urobil dvakrát. Jednu mám ja a jednu teraz už aj ty. Viem, že na čarodejníckej by sme sa hýbali, ale ja ešte nemám taký fotoaparát. Tak páči sa ti?"
,,Si tam taká ... taká ... A čo môj darček?"
,,Počkaj rozbalím ho .......... Ten je krásny," povedala Lily a v rukách držala náramok z bielych a červených korálikov.
,,On pôvodne patril mame, ale povedala, že ti ho môžem dať."
,,To nemuselo byť."
,,Tebe aj tak viac pristane."
,,Ďakujem."
*December bol zrazu január.*
,,Všetko najlepšie k 11 narodeninám!" zaželala Lily 5.1. Severusovi. ,,Je to síce malý darček, ale dúfam, že ťa poteší." A podala mu tašku s nápisom VŠETKO NAJLEPŠIE.
,,Ďakujem," povedal Severus, akonáhle vytiahol z tašky tabuľku čokolády a pletený hnedý sveter.
,,Bola som u babky a tá ma to naučila. Dúfam, že ti nebude malý."
30. januára skoro ráno, na detskom ihrisku blahoželal Severus teraz už 11 ročnej Lily. Dostala od neho knižku o Rokforte.
Školský rok sa blížil ku koncu. Lilynii rodičia sa ju rozhodli prihlásiť do tej istej školy ako Petuniu. Hoci Lily aj Petunia dobre vedeli, že tam chodiť nebude.
Bol horúci letný deň. Lily hneď po škole išla spolu zo Severusom do hájika pri rieke.
,,Čo to tam schovávaš?"
,,Ja - nič."
,,Neklam. Čo to tam máš?"
,,No dobre. Ale je to prekvapenie." Povedal a podal jej pergamenovú obálku, na ktorej bola krasopisne zeleným písmom napísaná Severusova adresa.
,,Waw. Tebe ho už poslali. Môžem si ho prečítať?"
,,Nie. prečítaš si vlastný. Chcem, aby si to mala ako prekvapenie."
,,No dobre."
Lily si všimla, že Severus si stále hľadí vlasy do tváre.
,,Čo to robíš?" chytila Severusovu ruku, tá sa mierne zachvela. Odhrnula mu vlasy z tváre. Uvideľa strašnú modrinu. Ako si to len nemohla všimnúť.
,,Čo to ... opil sa?"
Snape letmo prikývol.
,,A ublížil ti veľmi?"
,,Mama je na tom horšie. Ale už konečne budem preč," pritom ako to hovoril, mával obálkou.
Bol júl a Lily sa práve vracala domov, keď si uvedomila, že sa v obývačke niečo hýbe. - Asi máme návštevu - pomyslela si. Bolo jej trochu zvláštne, že jej o nej nepovedali. Uzavrela túto tému myšlienkou, že bude určite neohlásená...
,,Lily ?"
,,Áno mami?" odpovedala pritom, ako sa vyzúvala.
,,Niekto chce s tebou hovoriť. Poď prosím do obývačky."
Kto otravuje, keď má teraz plnú hlavu čakania na list z Rokfortu.Vošla do obývačky. Mama a ocko sedeli na gauči, sadla si medzi nich. Oproti nim sedela v kresle pomerne nízka zavalitá žena. Mala oblečený jasno modrý plášť so žltým olemovaním.
,,Dobrý deň," pozdravila Lily.
,,Dobrý.Ty budeš určite Lily. Však?"
,,Áno."
,,Ja som profesorka Sprutová,"povedala a do široka sa usmievala. Lily si ju v rýchlosti premerala. Všimla si, že má špinavé nechty.
,,Som jedna z profesoriek na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej."
Lily sa pozrela na rodičov a videla, že sa usmievajú.
,,Bola som poverená našim riaditeľom Albusom Percivalom Wulfricom Brianom Dumbledorom, aby som ti oznámila, že si bola prijatá do prvého ročníka a zároveň ťa informovať o všetkých nevyhnutných zaležitostiach okolo toho."
Lily sa to motalo v hlave. Ešte stále nemohla uveriť, že pôjde na Rokfort. Tam, kde bude ako ostatní. Tam, kde jej nič nebude niekto zakazovať. A ako videla, jej rodičom sa to páčilo. Ale počkať, nemala predsa dostať list? Severus sice vravel, že niekto príde, ale aj tak nemala dostať list?
,,To je super správa," začala, ,,ale nemala som dostať list?"
,,Ó áno, vydrž chvíľku." Povedala profesorka a začiahla do vnútoneho vrecka a podala Lily žltkastú obálku.
Lily sa za nou načiahla. Bolo na nej smaragdovo zeleným atramentom napísané - do rúk slečny Lily Evansovej. Oblálka bola ťažšia, ako sa na pohľad zdalo, opatrne ju otvorila a vytiahla z nej list, ktorý začala čítať:
ROKFORTSKÁ STREDNÁ ŠKOLA ČARODEJNÍCKA
***********************************
Riaditeľ: ALBUS DUMBLEDORE
(Merlinov rád prvého stupňa, Doktor čarodejníckych vied, zaslúžilý čarodej, Najvyšší šéf Medzinárodnej čarodejníckej konfederácie)
Vážená slečna Evansová
s potešením vám oznamujeme, že ste boli prijatá na rokfortskú strednú školu čarodejnícku. V prílohe Vám zasielame zoznam všetkých potrebných učebníc a školských pomôcok.
Školský rok sa začína 1, septembra. Svoju sovu nám pošlite najneskôr do 31. júna.
So srdečným pozdravom
Minerva McGonagalová
zástupkyňa riaditeľa
,,Waw," povedala viac menej pre seba.
Zrazu ocko zvraštil obočie a zahľadeľ sa na ňu.
,,Odkial si vedela, že ti má prísť list?"
Bola v rozpakoch. Hádam teraz im to bude môcť povedať.
,,Od Severusa," odvetila nevinne.
Mama nechápavo zažmurkala.
,,Ten chlapec, čo u nás párkrát bol, ten tvoj kamarát?"
,,Áno ten. Aj on je čarodejník. Vždy keď som bola s ním, rozprávali sme sa o čarodejníckom svete."
,,Takže máme čosi k dobru," poznamenala profesorka. ,,Tú sovu posielať nebudeme. Stačí ak mi podpíšete tento formulár a ja ho osobne odovzdám."
Ocko ho podpísal a mama nadšene vykríkla:,, Máme v rodine čarodejnicu, nie je to úžasne?"
Vtom začula dupot nôh idúcich po schodoch - Petunia - pomyslela si Lily a mierne si vzdychla.
,,Na nákupy by sme mohli ísť posledný júlový víkend, v sobotu. Čo vy na to?" riekla profesorka.
,,Dobre," prikývol ocko, ,, a kedy a kde sa stretneme?"
,,Čo by ste povedali o pol desiatej v Londýne, na tom mieste o ktorom som vám už vravela."
,,V poriadku, to stíhame," odvetila mama.
,,To už je toľko???" vykríkla profesorka, len čo sa pozrela na nástenné hodiny. ,, Ale nám to ubehlo. Musim sa poberať. Tešilo ma pani Evansová," a podala jej ruku, ,,tešilo ma pán Evans," a aj jemu podala ruku. ,, Tešilo ma slečna Evansová," a podala Lily ruku s tými špinavými nechtami a doširoka sa usmiala, ba Lily sa zazdalo, že aj žmurkla. ,,Uvidíme sa posledný júlový víkend." A odišla.
Lily sedela na sedačke ako prikovaná a v rukáh ešte stále držala list.
,, Akoto , že si nám nepovedala, o čom sa s tým chlapcom rozprávate?" začal ocko.
,,Tak po prvé: volá sa Severus, Severus Snape, a po druhé: aj tak by ste mi neverili."
,,Tiež pravda," uznal.
,,Idem do izby. Chcem si ho ešte poriadne prečítať," prehovorila a ukázala na list.
Vybehla po schodoch. Zamierila k Petúniinej ibe. Zodvihla ruku, že zaklope, no tesne pred tým jej ruka zamrzla a zostala stáť vo vzduchu 2 cm od dverí. Lily počula ako Petunia plače do vankúša.
Sklesnuto zložila ruku a ako duch odkráčala do svojej izby. Na list sa už nemohla sústrediť, položila ho na stôl. Sadla si na postel, pokrčila nohy v kolenách a hlavu si oprela o stenu.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ktorá rubrika je vaša naj???

Postavy 5.3% (4)
Obrázky 6.6% (5)
Animácie 5.3% (4)
Kapitolovky 43.4% (33)
Jednorázovky 9.2% (7)
Citáty 5.3% (4)
Film 1 2.6% (2)
Film 2 1.3% (1)
Film 3 3.9% (3)
Film 4 2.6% (2)
Film 5 3.9% (3)
Diplomy a spriatelené blogy 1.3% (1)
Informačná nástenka 3.9% (3)
Ankety 5.3% (4)

Komentáře

1 martnka martnka | Web | 17. července 2008 v 19:01 | Reagovat

já už tam chci i jamese

2 Sisi Sisi | Web | 15. prosince 2009 v 20:17 | Reagovat

Jedine, čo k tomu povedať, teda napísať je: JE TO SUPEEEEEEEEEER!!!!!! :D:D:D:D

3 Anet Anet | 24. října 2010 v 20:03 | Reagovat

Absolútne súhlasím so Sisi, je to geniálne ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama