Kvapky dažďa

18. května 2008 v 0:43 |  Jednorázovky
Človekovia toto neberte vážne a hlavne to nečítaj keď máte malanchóliu. A už vôbec si z toho neberte príklad.......
A veľké SZPCH veď berte ohlad na to kedy som to písala. (00:00)
Majte sa. S.

Kvap. Kvap. Kvap.
Kvapkali kvapky dažďa na sklo dialkoveho autobusu. Viezlo sa v ňom mladé dievča s dlhými tmavými vlasmi. Vracalo sa z ´diplomatickej´ návštevy strýka. A bola to vôbec návšteva. NIE! Bola to brigáda bez platu. Celý víkend oberať hrozno a potom ešte dostať vynadané, že to robíš zle. No nech si to skúsi sám!!! Ale nemohla újsť . Musela si to vytrpieť. Mama síce vravela: ,, Je to upevňovanie rodiných pút," no ona dobre vedela čo tie putá znamenejú.(peniaze, ktoré mu tým vracala z jeho pôžičky)
Vystúpila. Kvapky dažďa jej bičovali tvár a vietor jej nafúkal vlasy to tváre a oni sa na ňu prilepili. Bolo leto no i tak jej zima zaliezla až do vnútra kostí.Pozrela na staré ošúchané hodinky po prababičke. Jedna z mála vecí, ktoré jej po nej zostali. Ukazovali za desať osem. Vybrala sa smerom domou. Bývala kúsok od autobusovej satanice v preplnenom panelákovom sídlisku.Prechádzala cez detské ihrisko. Bolo tam pár preliezok, pieskovisko, húpačky. No detí už dávno nie. Namiesto nich sa tam hlasno smiali decká v jej veku. (ako dlho sa už ona nezasmiala?) Neprekážal im chladný dášť. Spoznala v nich svojich priateľov zo školy. Ale neboli to jej priatelia, boli to jej spolužiaci ,od ktorých si požičala žošity, sedela s nimi v lavici, cvičila na telesnej, jedla v jedálni. Jedla? Nejedla. Vždy sedela sama pri stole. Necvičila. Vždy behala sama. Sedela, no na príkaz učiteľky. Požičali, no vždy s veľkými okolkami.
Prečo?
Nevie. Možno pre jej neznačkové oblečenie. Možno pre hudbu, ktorú počúva. Možno pre jej nezafarbené vlasy. Možno pre jej rodinu. Možno pre ňu samú..... Príliš veľa možno.....
Nestála o to aby ju spoznali. Hrozilo riziko, že začnú vyrikovoť na ňu sprosté slová. Ešte viac si pritiahla mikinu ku tvári a ku krku. Napravila si ruksak a na tú chviľu, čo prechádzala okolo nich, sa tvárila , že pozerá na druhú stranu. I tak mala pocit, že si niečo šuškajú smerom k nej.(paranoja už vypukla)
Prišla do vchodu svojho paneláku. Výťahom sa vyviezla na 10 poschodie. Pritom čítala nápisi na stenách výťahu. Zistila, že za tie 2 dni nepritomnosti pribudli 4 nové sproste slová. No niežeby boli nové, ale boli inede namísane a dokonca mala pocit, že aj inými rukami. Poznala všetkých pisálkov v ich výťahu. Nie nepoznala ich tak ako to vyznelo, ale poznala ich diela a vedela, ktorí sa tu len zastavavili a , ktorí sem chodia pravideľne. Nevedela ich pravé mená tak si ich vymýšľala. Napríklad: Centripendo. Písal centropentkou a asi troj centimentrovými písmenkami. Alebo: Farbičko bond. Vždy písal farbičkami, no nedalo sa to zotrieť (záhada storočia) a za všetkým dával 007. Lenže zrazu tam boli nový dvaja, nové výzvy na mená. V tom výťah zastavil a musela vystúpiť. Obzrela sa, a ako by sa s ňou nápisi rozprávali v duchu im odpovedala ,,ešte prídem," a vystúpila.
Kráčala po špinavej, dlhej chodbe až k dverám bytu ke bývala. Nemusela ani vôjsť dnu a už počula dva hlasy ak sa hádajú. Ženský, patril jej minovanej máti. Ľúbila ju nadovšetko no niekedy jej poriadne liezla na nervy. Chápala keď jej niečo , že bola nasrdená , ale prečo si svoju zlosť musela vybíjať v tým, že bola na ňu nevrlá. Mužský, patril dedový, no skôr spolubívajúcemu.Ten byt patril jemu a bývali v ňom len preto , že si to nebohá babaka priala.Vedela, že aj keby sa mama akokoľvek snažila jedného dňa ich odtiaľ vyhodí a ony skončia pod mostom.
Hádali sa o nejakom nájomnom a o peniazoch.O PENIAZOCH. Prečo nám od škôlky tlačia do hlavy kaleráby, že je moho dôležitejších vecí než peniaz?! Blobosť! Všetko na tom to poondiatom svete sa točí okolo penazí....
Otočila sa a namierila si to ku schodom.Zišla po nich dolu a opäť sa ocitla v daždi.
Kvap. Kvap. Kvap.
Kvapky dažďa jej bičovali tvár a vietor jej nafúkal vlasy to tváre a oni sa na ňu prilepili. Bolo leto no i tak jej zima zaliezla až do vnútra kostí.Pozrela na stare ošúchané hodinky po prababičke. Jedna z mála vecí, ktoré jej po nej zostali. Ukazovali pol deviatej.Nevedela kam pôjde no vedela, že detskému ihrisku sa vyhne oblúkom. Namierila si to teda opačným smerom. Vykročila.
Kvap. Kvap. Kvap.

BUM!

Ocitla sa na zemi. Čo sem dali za blbý stĺp. Počkať veď ten stĺp bol primäkký. Koneče zdvihla hlavu od zeme.Hľadela na krásneho, vysokého, chlapca s čiernymi vlasmi a krásne hnedými očami. Sedela tam v kaluži vody a hľadela na selesnenie vysnívaneho sna.
,,Prepáč," povedal a podal jej ruku.
Ona ju prijala a pomoho jej vstať.
,,Si celá zmáčaná. Naozaj ma to mrzí. Vieš čo, môj brat má tuto za rohom bar a byt. Môžeš sa tam osušiť a môžem ťa pozvať na šálku horúcej čokolády ako bolestné.Teda ak sa niekam neponáhľaš."
,,Nie, nie pôjdem rada," usmiala sa. Mohla ísť domou ale s nim jej bolo zrazu tak príjemne teplo.
,,Ja som Jakub."
,,Ja Emili."
,,Nezvičajné meno ale pekné," povedal a dal dôraz na to pekné.
,,Ja viem. Mám ho po prababičke. Aj ona sa volala Emília."
,,Waw, tak to ja som v rodine prvý Jakub..."
****************************************************************************
Neodcudzoval ju preto, že bola iná ako ostatný. Práve preto ju mal rád. Bol jej oporou. Chápal ju. A ona ho milovala a ona miloval ju.
****************************************************************************
Kvap. Kvap. Kvap.
V jedno sychravé doobedie sa mali znuvu stretnúť v bare jeho brata. Prišla, sadla si na ich zvyčajné miesto a čakala a spomínala na ich prvé stretnutie.....
Kvap. Kvap. Kvap.
Jakub meškal už dobrú pol hodinu a tak sa odhodlala podísť k baru, za ktorým obsluhoval jeho brat.
,,Em Marek?"
,,Áno Em?"
,,Nevolaj ma Em!"
,,Ok ok. Áno Emili?"
,,Nevieš čo je s Jakubom. Mali sme sa tu stretnúť už pred pol hodinou. Začínam mať o neho strach."
,,Ach tá láska..."
,,Marek! prosím"
,,Neviem. Išli s otcom do Stupavy. A vlastne máš pravdu, už tu dávno mali byť. Neboj sa. Uvidíš za chvíľu určite zavolá a bude ma úporne prosiť, aby som sa ti za neho ospravedlnil a , že trčali v zápche a vieš tie podobné blaboty. Však to poznáš.
,,No veď hej."
A naozaj o chvíľu zazvonil telefón no po jeho zdvihnutí Marekovi čím daľej tým viac klesal ten jeho ľahký úsmev.
,,Dopočutia," povedal a nalial si pohár Wisky.
,,Marek čo sa stalo?"
,,O... otcovo auto zrazil vlak." A vypil tú naliatu Wisky
,,Je v kóme." A nalial si ďaľšiu.
,,A Jakub," spýtala sa vydesene.
,,Jakub... jakub bol... bol na mieste mŕtvy, " a dopil wisky.
,,ČO?!!!?"
***************************************************************************
Kvap. Kvap. Kvap.
Mladé dievča s dlhými , tmavými vlasy ako posledné zostalo pri hrobe chlapca menom Jakub. Zrazu je kúsok jej duše pod tou hŕbou hliny. Zrazu je v jej srdci tma. Zrazu znova vidí tie rozdieli medzi ňou a ostatnými. Zrazu je preč to rameno, o ktoré sa mohla oprieť. Zrazu je preč tá vôňa tej mikymy, ktorá ju prikryla keď jej bola zima. Zrazu sú preč tie oči, v ktorých sa videla ako na dlani.
Zrazu je FUČ
Prečo?
Nevie. Možno je to osud. Možno je to skúška. Možno je to trest. Možno... je príiš veľa možno.
Kvap. Kvap. Kvap.
Mladé dievča s tmavými vlasmi stojí pri kolajniciach, na ktorých sa nedávno odohrala tá tragédia, o ktorej hovorili v každých novinách.Kvapky dažďa jej bičujú tvár a vietor jej nafúkal vlasy to tváre a oni sa na ňu prilepili. Je leto no i tak jej zima zaliezla až do vnútra kostí.Pozrela na staré ošúchané hodinky po prababičke. Jedna z mála vecí, ktoré jej po nej zostali. Ukazovali desať. Stála tam a plakala. Vtom zvihla zrak a na druhej strane uvideľa jeho. Krásneho, vysokého chlapca s čiernymi vlasmi a ktásne hnedými očami. Usmieval sa a ona počula ako jej tie oči vravia, že je šťastný a ,že keď k nemu príde budú šťastný obaja.
Áno príde. A budú šťastný.
Kvap. Kvap. Kvap.
Vikročila. Kráčala pomaly ako z spomaleného filmu.
Prekročila prvý pár koľají. A on je stále bilšie a blišie a usmieva sa stále viac a viac.
Kvap. Kvap. Kvap.
Šššššššššššššššššššššššššššššššš
To sa len tuto neďaľeko potvôčik raduje, že budeme spolu. Áno budeme spolu
A vstúpila medzi daľší pár koľají.
Ššššššššššššššššššššššššššššššššš Huhuhuhuhuhuhuhú
Jedna noha
Ššššššššššššššššššššššš Húhúhúhúhúhúhúhúhúhúúúúúúúúúúúú
druhá noha
ŠŠŠŠŠŠŠŠHúhúhúhúhúhúhúhúhúhúhúhúhúhúhúúúúúúúúúúúúúúúúú
Budeme šťastný
Húhúhúhúhúhúhú ššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššššš
Kvap. Kvap. Kvap.
Kvapkú kvapky do kaluže krvy
tá káluž zostala z lásky dnešnej
a tragédia už chodí v páre
a daľší náhrobok váš pohlad váby.
prečo?
neviem. možno je to osud. možno je to prvada. možno je to lož. možno.... je príliš veľa možno.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
SZPCH ale vážne sa mi to nechce opravovať šak možno niekedy príšte.
a pls komentíky....
a co tým chetel básnik říci? ani strna netuší ti.
pa S.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nicol Nicol | Web | 18. května 2008 v 0:48 | Reagovat

super článek

2 Nika Nika | Web | 18. května 2008 v 11:14 | Reagovat

Veľmi pekné =)

3 Sidi Sidi | E-mail | 18. května 2008 v 11:30 | Reagovat

Dikes mockrát

4 ceresna161 ceresna161 | E-mail | 18. května 2008 v 21:48 | Reagovat

mno... nieco super... kedze som to neprecitala cele tak neviem ako to dopadlo... ale ked budem nahodou citat toto este raz tak to docitam cele a tak podobne... chapeme sa nie? mno... este ti poviem tak... len tak dalej... ale prosim kradsie pis, lebo potom to takto dopadne... no to by bol neskajsi koment veskery... len tak dalej... drzim palec

5 MarTina MarTina | 19. května 2008 v 19:19 | Reagovat

jojo......uplne supr.....co dotat

6 Kola Kola | 19. května 2008 v 20:39 | Reagovat

Musim se přida k ostatním.Moc se mi ten příbeh libí.Dojemné,láska...

7 ceresna161 ceresna161 | E-mail | 20. května 2008 v 20:08 | Reagovat

tak a uz som tu zas ja... docitala som to cele, pocuvaj ma... slzu mam na krajicku, je to fakt uzasne. dievca malo smolu a ten Jakub, no skratka uzasna balada... mas 100 bodov...

8 Bobeshka Bobeshka | 22. května 2008 v 20:01 | Reagovat

ahoj siduška...maš to tu krasne :) a nezabudni na mooj blog, bre? :)

9 cynalic cynalic | Web | 23. září 2008 v 23:53 | Reagovat

takto nejako si predstavujem zivotopis ludskej duse. moc fajnove...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama